Samopal: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.1) (robot Zmenil: tr:Hafif Makineli Silah
Vegbot (diskusia | príspevky)
d Robot automaticky nahradil text: (-púzdr +puzdr)
Riadok 17:
Nový samopal mal byť akýmsi kompromisom, spájal kompaktnosť pištolí s efektívnosťou guľometov. V roku [[1915]] Talian [[Abiel Botel Revelli]] vyvinul automatickú zbraň na 9 mm náboj ''Glisenti''. Jeho vynález - dvojhlavňový [[Villar Perosa M15]] tak ešte cez vojnu skončil v zákopoch. Jeho účinný dostrel bol len 120 m a hmotnosť až 7,41 kg. Celkovo sa tento prvý samopal nestal úspešný aj vďaka vysokej kadencii až 1200 výstrelov za minútu. Niektoré jeho prvky sa však využili pri ďalších konštrukciách ako bol napríklad [[Beretta Modello 1918]]. Tento samopal pripomínal karabínu Menlicher Corcano, mal drevenú pažbu, sklopný bodák a celkovú dĺžku 851 mm. Tento samopal mal už i prijateľnú hmotnosť 3,72 kg a kadenciu 900 výstrelov za minútu, ani on však nebol príliš úspešný.
 
V [[Nemecko|Nemecku]] sa pre potreby armády začal vyrábať samopal až v polovici roku [[1918]]. Išlo o vynález [[Hugo Schmeisser|Huga Schmeissera]] a [[Theodor Bergmann|Theodora Bergmanna]]. [[Bergmann MP18]] „''Muskete''“ sa pažbou podobal na pušku Mauser 98, bol 815 mm dlhý a vážil 5,26 kg, kvôli čomu ho museli obsluhovať dvaja vojaci (strelec a nosič munície). Ako strelivo sa používali 9 mm náboje ''Parabellum'', ktoré sa vkladali do neveľmi spoľahlivých zásobníkov po 32 ks. Aj tento samopal strieľal iba dávkou z otvoreného záveru, ktorého púzdropuzdro prechádzalo do perforovaného krytu hlavne. Mal kadenciu 650 výstrelov za minútu a účinný dostrel 70 m, čo na boj v zákopoch celkom stačilo. [[Versaillská mierová zmluva|Verseillská zmluva]] však porazenej nemeckej armáde zakázala samopaly používať.
 
=== [[Druhá svetová vojna|2. svetová vojna]] ===