Anatómia psa: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
VolkovBot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: pt:Anatomia canina
Vegbot (diskusia | príspevky)
d Robot automaticky nahradil text: (-púzdr +puzdr); kozmetické zmeny
Riadok 2:
 
== Kostra a telo psa ==
[[ObrázokSúbor:Telo_psa.png|náhľad|vpravo|Telo psa]]
[[ObrázokSúbor:Kostra_psa.png|náhľad|vpravo|Kostra psa]]
[[ObrázokSúbor:Chrup_psa.png|náhľad|vpravo|Chrup psa]]
[[ObrázokSúbor:Skus_psa.png|náhľad|vpravo|Druhy skusov]]
Kostra je podporný a zjednocovací systém organizmu a spolu so svalovou sústavou tvorí pohybové ústrojenstvo psa. Skladá sa z 271 až 282 kostí spojených navzájom sponami, kostnými a chrupavkovými švami, väzmi a kĺbami.
 
=== Lebka ===
 
Lebka psa sa skladá z lebečnej a tvárovej časti. Lebečnú časť tvorí lebečná dutina, v ktorej je uložený mozog psa. Tvárová časť je klinovitá a u každého plemena nesie rozličné znaky popísané v štandarde. Pomer medzi lebečnou a tvárovou časťou je tiež pre každé plemeno špecifický. K lebke je kĺbom pripojená spodná čeľusť, ktorú ovládajú veľké žuvacie svaly.
Riadok 15:
 
V hornej a dolnej čeľusti psa sa nachádzajú zuby. Chrup dospelého psa sa skladá z 42 zubov, mliečny chrup obsahuje 28 zubov. Mliečny chrup je šedobiely a skladá sa z 6 rezákov, 2 špiciakov a 6 črenových zubov v každej čeľusti. K výmene mliečneho chrupu dochádza v polovici 4. mesiaca a nezriedka pes prezubuje až do začiatku 6. mesiaca života.
Chrup dospelého psa sa skladá zo 12 rezákov (z lat. intersticini – I), 4 špiciakov (z lat. Canini – C), 16 črenových (z lat. Premolares – P) a 10 stoličiek (z lat. Molares – M). Zuby sa v odbornej literatúre číslujú pre každú polovicu čeľuste zvlášť a označujú sa takto: Rezáky sa číslujú od stredu čeľuste k špiciaku ako I1, I2 a I3. Špiciak je len jeden a označuje sa písmenom C. Črenové zuby sa niekedy číslujú spredu dozadu, inokedy naopak a označujeme ich písmenom P (premoláry). Stoličky (moláry) sa označujú písmenom M a čísľujú sa smerom spredu dozadu.
Ak je v papuli psa menej ako 42 zubov, hovoríme o chudozubosti (oligodoncia), ak ich má pes viac, ide o nadpočetnosť zubov (polidoncia, hyperdoncia). Pes, ktorý má správny počet zubov je označovaný za plnochrupého.
Jednotlivé plemená sa odlišujú tiež postavením rezákov v hornej a dolnej čeľusti, ide o tzv. skus. Správny skus určuje štandard daného plemena. Ak horné rezáky prekrývajú dolné rezáky tak, že sa dolné rezáky dotýkajú vnútorných plôch horných rezákov, hovoríme o nožnicovom skuse. Ak sa rezáky vzájomne dotýkajú kúsacími plochami, ide o kliešťový skus. V prípade, že je spodná čeľusť kratšia ako horná a medzi hornými a dolnými rezákmi je medzera, hovoríme o podkuse, v opačnom prípade, kedy spodná čeľusť presahuje hornú, ide o predkus.
Riadok 49:
 
== Kožná sústava ==
[[ObrázokSúbor:PHDStandardStanding - Perro Sin Pelo del Perú.jpg|náhľad|vpravo|Niektoré [[Zoznam psích plemien|plemená]] nemajú žiadnu srsť (na obrázku [[peruánsky naháč]]]]
[[ObrázokSúbor:Meshi1ac.jpg|náhľad|vpravo|Srsť [[Jorkšírsky teriér|jorkšírskeho teriéra]] má podobnú štruktúru ako ľudské vlasy]]
[[ObrázokSúbor:Airedale.jpg|náhľad|vpravo|Drsnosrsté psy (na obrázku [[airedalský teriér]]) majú podsadu. Krycia srsť sa upravuje trimovaním špeciálnymi nožmi, ak sa strihá, zmäkne a neplní ochrannú funkciu.]]
[[ObrázokSúbor:Doberman długouchy.jpg|náhľad|Srsť [[doberman|dobermana]]a je jednovrstvová. Chlpy priliehajú tesne k telu a sú veľmi krátke.]]
[[ObrázokSúbor:Standard Poodle.JPG|náhľad|[[Pudel]] má kučeravú srsť, ktorá nepĺzne.]]
Kožnú sústavu tvorí súbor ústrojenstiev chrániacich organizmus psa pred vplyvmi vonkajšieho prostredia. Skladá sa z [[koža|kože]] a [[srsť|srsti]]. Ku kožnej sústave tiež radíme kožné útvary a kožné žľazy.
 
Riadok 63:
=== Srsť ===
 
Srsť psa sa líši v závislosti od [[zoznam psích plemien|plemena]]. '''Hladkosrstí psi''' majú hladkú a priliehavú srsť vyrastajúcu z kože šikmo, často bez podsady. Psy s takouto srsťou sú citlivejší na poveternostné podmienky - nie je vhodné chovať ich celoročne vonku (týka sa to napr. [[pinče|pinčov]]), pretože v zime im hrozia omrzliny a v lete úpal (výnimkou sú krátkosrsté [[chrt|chrty]]y, ktoré znášajú vysoké teploty veľmi dobre). Tento druh srsti sa jednoducho udržiava, v období výmeny srsti (dvakrát ročne) sa však vypadávajúca srsť zachytáva na oblečení a nábytku a tým, že sú chlpy hladkosrstých psov veľmi krátke, odolávajú snahám o ich odstránenie pomocou vysávača či pračky.
 
'''Hrubosrsté plemená''' (väčšina [[teriér|teriérovitých]]) majú dva druhy srsti - kryciu srsť a podsadu. Krycia srsť vyrastá z kože strmo a pod ňou sa nachádza jemnejšia srsť, zabezpečujúca termoizoláciu. Krycia srsť v tomto prípade slúži najmä ako účinná ochrana proti nepriaznivým poveternostným podmienkam (dážď, sneh). Chlpy krycej srsti svojou štruktúrou pripomínajú vlákna zo škrupiny kokosového orecha. Hrubosrsté plemená takmer nepĺznu, ich srsť však treba aspoň dvakrát ročne upravovať trimovaním (vytrhávanie dozretých chlpov prstami, prípadne trimovacími nožmi a nožničkami), čo je časovo a finančne nákladnejšie.
Riadok 73:
== Tráviaca sústava ==
 
Tráviaca sústava zabezpečuje výmenu pevných a tekutých látok. Začína sa ústnou dutinou, pokračuje [[hltan]]hltanom, tráviacou trubicou zloženou z [[pažerák|pažeráka]]a, [[žalúdok|žalúdka]], [[tenké črevo|tenkého]] a [[hrubé črevo|hrubého čreva]] a končí ritným otvorom. Okrem týchto orgánov patrí k tráviacej sústave [[pečeň]] a [[pankreas]].
 
== Močová sústava ==
 
Močová sústava slúži na vylúčenie odpadu, ktorý vzniká pri látkovej výmene v organizme psa. Jej základným orgánom sú [[obličky]] - párový orgán tvaru fazule. Obličky filtrujú krv a nežiaduce látky a vo forme [[moč|moču]]u ich odstraňujú z tela. Moč z obličiek odchádza dvomi [[močovod|močovodmi]]mi do [[močový mechúr|močového mechúra]], kde sa hromadí a postupne odchádza močovou rúrou z tela von.
 
== Pohlavné ústrojenstvo ==
Riadok 84:
=== Samčie pohlavné orgány ===
 
Samčie pohlavné orgány sa delia na vnútorné a vonkajšie. Vnútorné orgány sú [[semenník|semenníky]]y, semenovod, [[pohlavné žľazy]] a vonkajšieho orgány tvoria [[penis]], predkožka a miešok.
 
'''Semenníky''' majú u väčšiny cicavcov vajíčkovitý tvar, u psov sú však guľovité. Obsahujú semenoplodné kanáliky, v ktorých dochádza priebežne k tvorbe samčích pohlavných buniek - [[spermia|spermií]]. Psy sa rodia so semenníkmi nachádzajúcimi sa v brušnej dutine. Vo veku 4. - 5. týždňov začínajú semenníky zostupovať do miešku a vo veku 8. - 9. týždňóv by mali byť úplne zostúpené. Jedinec, ktorému z brušnej dutiny do miešku zostúpi len jeden semenník sa nazýva [[Kryptorchizmus|kryptorchid]]. Niektorým jedincom sa jeden semenník nevyvinie vôbec (t. j. nenachádza sa vôbec v tele psa) - takéto jedince potom nazývame monorchidmi (ide o veľmi vzácnu vadu). Keďže ide o vysoko dedičné vady, vedú v plemenitbe k vylúčeniu jedinca z chovu.
 
K semenníku prilieha neveľký kyjakovitý útvar - [[nadsemenník]]. V ňom spermie dozrievajú a získavajú schopnosť pohybu. Cez semenovod sa spermie dostávajú do dutiny brušnej, odkaľ ústi do močovej rúry. Súčasťou samčích pohlavných orgánov sú prídavné '''pohlavné žľazy''', ktorých [[sekrét|sekréty]]y poskytujú spermiám vhodné prostredie.
 
Penis sa skladá z koreňa, tela a žaluďa. U psa má valcovitý tvar a u veľkých plemien dosahuje až 25cm dĺžky. Od ostatných zvierat sa pes líši kosťou uloženou v penise. Jej úlohou je ochrana močovej rúry v priebehu [[pohlavný život psa|pohlavného aktu]]. Penis je uložený v '''predkožke''', čo je ochranné púzdropuzdro penisu. '''Miešok''' psa je ochranný obal pre semenníky a semenovody. Nachádza sa medzi nohami psa, jeho koža je tmavo pigmentovaná, mierne porastená chlpmi.
 
'''Ejakulát psa''' sa skladá z troch frakcií. Prvá je číra a vodnatá. Jej úlohou je pripraviť pre spermie vhodné prostredie. Druhá frakcia je mliečne zakalená a obsahuje spermie. Tretia frakcia je veľmi hustá a nazýva sa aj zátkovacia. Objem ejakulátu sa u jednotlivých [[zoznam psích plemien|plemien]] líši a to bez súvislosti s veľkosťou psa. Množstvo ejakulátu nemá priamu spojitosť s jeho kvalitou. Kvalitu ovplyvňuje pohyblivosť a životaschopnosť spermií.
Riadok 96:
=== Samičie pohlavné orgány ===
 
Samičie pohlavné orgány delíme na vnútorné a vonkajšie. Vnútorné orgány tvoria [[vaječník|vaječníky]]y, [[vajcovod|vajcovody]]y a [[maternica]], orgány vonkajšie tvoria [[pošva (vagína)|vagína]], vaginálna predsieň a vulva.
 
'''Vaječníky''' sú párové pohlavné žľazy. Vyvíjajú sa v nich a dozrievajú samčie pohlavné bunky - [[vajíčko|vajíčka]]. Tie sú uložené vo vrchnej časti vaječníka a obklopuje ich vrstva folikulárnych buniek. Počas vývoja vajíčko rastie, bunky, ktoré ho obklopujú sa množia a vytvárajú vaječné vačky - [[folikul|folikuly]]y. V období [[pohlavný život psa|ruje]] dozretý folikul praskne a vajíčko prechádza do rozšírenej časti (ampuly) vajcovodu. Obdobie, počas ktorého sa vajíčka uvoľňujú a opúšťajú vaječník sa nazýva [[ovulácia]].
 
Z vaječníkov odchádzajú vajíčka cez [[vajcovod|vajcovody]]y do [[maternica|maternice]]. Vajcovody sú dve trubice z hladkej svaloviny, vystlané [[sliznica|sliznicou]] lievikovitého tvaru. Vajcovody nie sú len miestom, kadiaľ sa dostávajú vajíčka do maternice, ale aj miestom, kde dochádza k ich kontaktu so [[spermia|spermiami]]mi a kde dochádza k prípadnému oplodneniu vajíčka. Maternica suky vytvára vhodné prostredie pre vývoj [[zárodok|zárodku]] a neskôr [[plod|plodu]]u. Má dva pomerne dlhé valcovité okraje a krátke telo. V okrajoch a tele maternice sa nachádza maternicová dutina, ktorá je oddelená od [[pošva (vagína)|vagíny]] a vonkajších pohlavných orgánov '''krčkom maternice'''. Naň naväzuje vagína, ktorá prechádza do vaginálnej predsiene. Miesto prechodu je mierne zúžené a vyúsťuje doň močová trubica a nachádza sa tu tiež tzv. [[hymenálny prstenec]], ktorý tvorí podklad pre sliznicovitú riasu - panenskú blanu.
 
'''Vulva''' tvorí záverečnú časť vonkajších pohlavných orgánov suky. Skladá sa z dvoch pyskov [[ohambie|ohambia]].
Riadok 133:
 
== Súviasiace články ==
* [[Pes domáci]]
* [[Exteriér psa]]
 
[[Kategória:Psy]]