Verzia z 16:11, 7. november 2009 upraviť Jymbo (diskusia \| príspevky) 12 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 15:19, 14. február 2011 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d Robot: Changing template: Reflist; kozmetické zmeny Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Bezodrazová jadrová [[Rezonancia\|rezonančná]] [[~~Fluorescencia\|~~fluorescencia]]'''<ref>{{Citácia knihy \|meno=Pavol \|priezvisko=Petrovič \|titul=Mössbauerova spektroskopia I. Základy teórie a experimentu \|rok=2008 \|vydavateľ=elfa \|miesto=Košice}}</ref> alebo stručne '''Mössbauerov jav''' je jav prvýkrát opísaný nemeckým fyzikom Rudolfom Mössbauerom, ktorý bol publikovaný v roku 1958. V tejto práci ukázal, že za určitých podmienok môže byť atóm v kryštále viazaný tak, že jadrový prechod a s ním spojená [[Emisia žiarenia\|emisia]] či [[Absorpcia (svetlo)\|absorpcia]] [[Planckova konštanta\|kvanta]] [[Žiarenie gama\|gama]], môže nastať bez spätného odrazu. == Podmienky vzniku bezodrazovej fluorescencie == [[Atóm~~\|Atómy~~]]y a teda aj [[Atómové jadro\|atómove jadrá]] sú v [[Kryštál\|kryštále]] tuhej látky navzájom silne viazané elastickými väzbovými [[Sila\|silami]]. Pri javoch spojených s jadrovými prechodmi je preto treba brať do úvahy vplyv väzby daného atómu v kryštálovej mriežke. Označíme [[Energia\|energiu]] väzby (bound) atómu v kryštálovej mriežke W<sub>b</sub> a W<sub>R</sub> kinetickú energiu pohybujúceho sa jadra, ktorú pôvodne nehybné jadro získa v dôsledku spätného odrazu pri vyžiarení/pohltení kvanta γ (pozri [[Jadrová rezonančná fluorescencia]]). Pri vyžiarení/pohltení kvanta γ jadrom atómu viazaného v kryštálovej štruktúre tuhej látky môžu z energetického hľadiska nastať dva prípady : Riadok 34: :<math>f_{ML} = exp \left[ \frac{-3}{4} \frac{E_0^2}{Mc^2 k_b T_D} exp \left[ 1+4 \frac{T}{T_D} \mathcal{D} \left(\frac {T_D}{T}\right) \right] \right]</math>, kde ''c'' je [[~~Rýchlosť svetla\|~~rýchlosť svetla]] vo vákuu, ''k<sub>B</sub>'' je [[Boltzmannova konštanta]], ''T<sub>D</sub>'' je Debyeova teplota a ''D'' je Debyeova funkcia. == Informácia obsiahnutá v tvare spektrálnych kriviek == Riadok 47: == Referencie == {{~~reflist~~Referencie}} [[Kategória:Fyzika]]

Mössbauerov jav: Rozdiel medzi revíziami