Zapaľovacia sviečka: Rozdiel medzi revíziami

'''Zapaľovacia sviečka''' je nevyhnutná súčiastka [[zážihový motor|zážihového motora]]; je to elektrické zariadenie, ktoré je v [[hlava valca|hlave]] každého valca niektorých [[motor s vnútorným spaľovaním|spaľovacích motorov]] a zapaľuje stlačené palivá ako [[aerosól]], [[benzín]], [[etanol]] a [[skvapalnený ropný plyn]] pomocou elektrickej [[iskra|iskry]]. Zapaľuje stlačenú zmes paliva so vzduchom vo valci a tým inicializuje reťazovú reakciu [[spaľovanie|spaľovania]] zmesi po ktorej nastáva [[expanzia (motor)|expanzia]] plynov čo uvádza [[piest]] do pohybu. Zapaľovaciu sviečku tvorí stredná a vonkajšia elektróda upravená tak, aby mohla byť vložená do pracovného priestoru zážihového motora.<ref>''Malá československá encyklopedie. VI. svazek Š - Ž.'' 1. vyd. Praha: Encyklopedický institut ČSAV 1987. str. 927. bez ISBN</ref> Strednú elektródu obklopuje izolátor, ktorého spodná časť je zalisovaná do oceľového plášťa sviečky, ktorý je opatrený závitom na zaskrutkovanie sviečky do hlavy valca a vo svojej spodnej časti je vytvarovaný do vonkajšej elektródy.

 

Prvé patenty na zapaľovacie sviečky podali [[Nikola Tesla]] (1898),<ref>[http://www.google.com/patents?vid=609250 Patent 609250]</ref> [[Frederick Richard Simms]] (1898) a [[Robert Bosch]] (1898), ako vynálezca je uvádzaný [[Karl Benz]]. Masové použitie zapaľovacej sviečky umožnil až vynález zapaľovania pomocou magnetu, ktorého bola sviečka súčasťou, a ktorý vymyslel Boschov inžinier [[Gottlob Honold]] v roku 1902.

 

== Referencie ==

 

== Pozri aj ==