Crossing over: Rozdiel medzi revíziami

'''Crossing over''' alebo '''prekríženie chromozómov''' je proces výmeny genetického materiálu medzi homologickými [[chromozóm|chromozómami]]ami, ktorého výsledkom je väčšia genetická variabilita. Objaviteľom tohoto procesu bol americký biológ [[Thomas Hunt Morgan]].

[[Súbor:Crossing-over.PNG|náhľad|vpravo|Schéma priebehu crossing-overu]]K tomuto procesu dochádza v pachyténnom štádiu počas profázy I. [[meióza|meiotického delenia]]. Princípom je párovanie homologických [[chromozóm|chromozómov]]ov počas I. meiotického delenia, čiže tvorba takzvaných bivalentov. Tu sa nesesterské [[chromatida|chromatidy]] homologických chromozómov prekrížia a vytvárajú medzi sebou spojenia. Následne dochádza k zlomom v týchto spojeniach, ale tak, že sa vymenia zodpovedajúce si (homologické) úseky.

Miesta, kde dochádza k prekríženiu, zlomom a výmene častí chromatíd homologických [[chromozóm|chromozómov]]ov, sa nazývajú [[chiazma|chiazmy]].

Dôsledkom crossing overu je rozštiepenie spojenia susedných [[gén|génov]]ov a vznik nových spojení, čiže nových kombinácii usporiadania génov. Dochádza k vzniku rekombinantných [[gaméta|gamét]] (to znamená gamét s nie pôvodným [[genotyp|genotypom]]om rodičov; s neparentálnou kombináciu génov).

Frekvencia tohoto procesu závisí od vzdialenosti [[gén|génov]]ov na [[chromozóm|chromozóme]]e. Platí, že čím bližšie pri sebe sa gény nachádzajú, tým je ich väzba silnejšia a je menšia pravdepodobnosť ich rozdelenia medzi dva rôzne homologické [[chromozóm|chromozómy]]y. Priebeh crossing overu na určitom mieste chromozómu vplýva obmedzujúco na možnosť vzniku ďalšieho crossing overu blízkych oblastiach. Tento opisovaný jav nazývame '''[[interferencia]]'''.

Pred koncom crossing overu nastupuje syntéza P-DNA, ktorá predstavuje 0,1% [[bunkové jadro|jadrovej]] [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]].<ref>Kawiaka, J., Mireckiej, J., Olszewskiej, M., Warchoła, J., 1997: Podstawy cytofizjologii. Wydawnictwo Naukowe PWN, Varšava. ISBN 83-01-11829-6</ref>

Crossing over je proces s veľkým významom pre genetickú rôznorodosť, pretože vedie k vzniku [[bunka|buniek]] potomstva s iným [[genotyp|genotypom]]om, aký vlastnia rodičovské bunky.

== Referencie ==