Giotto di Bondone: Rozdiel medzi revíziami

Úprava článku
d (Bot: es:Giotto is a good article)
(Úprava článku)
Miesto úmrtia = [[Florencia]], [[Taliansko]] |
}}
'''Giotto di Bondone''' (pôv. meno '''Angiole di Bondone''') (* okolo [[1267]], [[Colle di Vespignano]] - † [[8. január]] [[1337]], [[Florencia]]) bol [[Taliansko|taliansky]] maliar a architekt, tvoriaci v období nástupu ranej [[Renesancia|renesancie]].
 
Údaje o jeho živote sú pomerne strohé a útržkovité a sú známe viac-menej iba sprostredkovane z podania neskorších historikov.
Cimabue bol v tých časoch uznávaným maliarom zaplavovaným množstvom zákazok. Prác na jednej z nich, výzdobe horného chrámu baziliky [[Bazilika svätého Františka (Assisi)|San Francesco]] v [[Assisi]] v roku 1290, sa zúčastnil aj mladý Giotto. Práce skúseného umelca urobili na Giotta veľký dojem a možno povedať, že výrazne ovplyvnili jeho ďalšie umelecké pôsobenie. Viacero fresiek z výmaľby kostola niektorí odborníci pokladajú práve za diela mladého Giotta. Podľa neskorších štúdií, najmä s ohľadom na ďalšie Giottove práce, sa na freskovej výzdobe mohol Giotto podieľať (napr. fresky ''Sen pápeža Inocenta III.'', ''Videnie ohnivého voza'', ''Vyhnanie diablov z Arreza'', ''Svätý František káže pred pápežom Honorom III.''). Presvedčivo to dokazujú najnovšie výskumy, že v cykle ''Legendy zo života svätého Františka'' sa po prvý raz predstavuje talianske gotické maliarstvo novým spôsobom zobrazenia scény. Medzi významné prvky, dokumentujúce nástup nového umeleckého štýlu, [[Renesancia|renesancie]], patrí napr. to, že budovy nezobrazuje v dovtedajšom schématickom symbolickom chápaní, ale dáva vyniknúť ich architektúre, čím u diváka vytvára dojem priestorovosti a hĺbky. Postavy sú takisto namaľované novo po kompozičnej i umeleckej stránke. Prvý raz sa objavujú v popredí chrbtom sediace, čím vyvolávajú ilúziu priestoru.
 
[[Súbor:Giotto - Legend of St Francis - -19- - Stigmatization of St Francis.jpg|left|180px|thumb|''Stigmatizácia svätého Františka'', 1292 - 1297, freska, [[Bazilika svätého Františka (Assisi)|SanBazilika Francescosvätého Františka]], [[Assisi]]]] Prvým dôkazom Giottovho svojského umeleckého štýlu je oltárny obraz ''Stigmatizácia svätého Františka'' z roku 1297 (dnes v [[Musée du Louvre|Louvri]], s umelcovou signatúrou.
 
V roku 1298 sa na pozvanie kardinála [[Jacopo Caetani Stefaneschi|Jacopa Stefaneschiho]] dostal do [[Rím]]a. Giottov pobyt v Ríme dokladajú pramene iba skúpo. Na kardinálovo poverenie vytvoril nad predsieňou [[Bazilika svätého Petra|baziliky svätého Petra]] mozaikový obraz ''Navicella'', ktorý bol však v 16. storočí pri zborení starokresťanskej baziliky zničený.
 
Pre benediktínsku loggiu [[Bazilika svätého Jána Lateránskehov Lateráne|Lateránskej baziliky svätého Jána]] v [[Laterán]]e vytvoril fresku ''Bonifác VIII. ohlasuje svätý jubilejný rok 1300''. Krátko po uvedenom roku zmenil pôsobisko: v rokoch 1301 - 1302 pôsobil vo [[Florencia|Florencii]]. V priebehu rokov pracoval 1302 - 1303 pre františkánsky chrám [[Tempio Malatestiano]] v [[Rimini]]; z tunajšieho diela sa však do dnešných čias zachoval iba temperou maľovaný ''Krucifix''.
 
== Práce v Padove ==
 
V roku 1303 Giotto odišiel do [[Padova|Padovy]], kde na pozvanie františkánov v kostole a kláštore [[Kostol svätéhoSan AntonaAntonio (Padova)|San Antonio]] pracoval na freskách, ktoré sa však nezachovali. Súčasťou Giottovho pobytu v Padove boli jeho práce na výzdobe miestnej [[Capella dell´'Arena (Padova)|kaplnky Scrovegniovcov]]. Interiérová výmaľba kaplnky, vytvorená v rokoch 1303 - 1305, okrem oltárnej časti, patrí k jeho najznámejším a dodnes zachovalým dielam.
 
'''''Fresky v kaplnke Scrovegniovcov v Padove'''''
== Pobyt vo Florencii ==
 
[[Súbor:LastJudgmentGiotto.jpg|left|180px|thumb|''Posledný súd'', 1303 - 1305, freska, [[Capella dell´Arena (Padova)|Capella dell´'Arena]], [[Padova]]]]Z roku 1305 existuje záznam, podľa ktorého mal na predmestí Florencie dom, čo dosvedčuje, že musel byť relatívne zámožným človekom. V tom čase už bol asi pätnásť rokov ženatý s miestnym dievčaťom Ciutou di Lapo del Pela, s ktorou mal údajne osem detí (štyroch synov a štyri dcéry). Zo synov sa spomína jeho syn Francisco, ktorý sa stal priorom františkánskeho kláštora [[Kláštor San Martino a Colle|San Martino a Colle]] neďaleko [[Treviso|Trevisa]].
 
Bezprostredne po dokončení výmaľby Scrovegniovskej kaplnky vyhotovil obraz nad hlavným oltárom františkánskeho chrámu [[ChrámKostol Všetkých svätých (Florencia)Ognissanti|Ognissanti]], ''Madonu Ognissanti'', ktorý je jedným z Giottových najvýznamnejších diel. K Florencii sa viaže Giottovo autorstvo päťdielneho polyptychu pre hlavný oltár florentského [[BazilikaKatedrála Santa Maria del Fiore|dómu]] z rokov 1310 - 1315.
 
Giottovi sa pripisuje výmaľba kaplnky sv. Magdalény a sv. Mikuláša v dolnom chráme [[Bazilika svätého Františka (Assisi)|San Francesco]] v [[Assisi]]. Podľa mienky znalcov najkrajším dielom, ktoré tu vytvoril, je postava svätej [[Mária Magdaléna|Márie Magdalény]] na výjave ''Noli me tangere''.
Počas svojho florentského pôsobenia pracoval aj na iných miestach: v roku 1309 sa opäť objavil v Assisi, o rok nato už bol späť v Ríme, kde pre starý [[Bazilika svätého Petra|chrám sv. Petra]] vytvoril jedno zo svojich najslávnejších diel ''Stroskotanie Petrovej loďky''.
 
[[Súbor:Campanile Duomo Firenze.JPG|right|180px|thumb|[[Kampanila (Florencia)|Zvonica]] florentského [[BazilikaKatedrála Santa Maria del Fiore|dómu]]. Projekt k stavbe je Giottovým dielom]]V dvadsiatych rokoch 14. storočia sa podieľal na výmaľbe kaplniek aj s oltárnymi obrazmi v bazilike [[Bazilika Santa Croce (Florencia)|Santa Croce]]. Do dnešných dní sa zachovali iba nástenné obrazy z dvoch kaplniek; oltárne obrazy sa roztratili.
 
Medzi rokmi 1329 - 1333 máme svedectvá o jeho pôsobení v [[Neapol]]e v službách kráľa [[Róbert (Neapol)|Róberta z Anjou]]. Žiaľ všetky práce, ktoré vznikli v tomto čase sa stratili, podobne ako neskoršie diela, ktoré vznikli počas jeho [[Miláno|milánskeho]] pôsobenia v rokoch 1335 - 1336 pre vojvodu Azzone Viscontina.
 
12. apríla 1334 Giotta vymenovali za vedúceho stavby mesta a dómu. 18. júla položili základný kameň [[Kampanila (Florencia)|zvonice]], kampanily, ktorú Giotto projektoval. Jej dokončenia sa však nedožil, lebo 8. januára 1337 umrel. S jeho menom je spojený i projekt mosta [[Ponte alla Carraia]] nad riekou [[Arno (rieka)|Arno]].
 
Giotta pochovali pri hlavnom vchode na južnej stene florentského dómu.
Tabuľový obraz v spodnej časti dopĺňa trojdielna predela, znázorňujúca hlavné atribúty františkánskej rehole v cirkvi - poslanie rádu, poslušnosť voči pápežovi a lásku k blížnemu.
 
So zobrazením rovnakej témy sa u Giotta môžeme stretnúť ešte v dvoch prípadoch. V rokoch 1292 - 1297 zachytil stigmatizáciu sv. Františka na freske v hornom chráme [[Bazilika svätého Františka (Assisi)|San Francesco]] v [[Assisi]]. Scéna je tu v pravom dolnom rohu doplnená postavou sediaceho a čítajúceho františkána. Z roku 1325 pochádza rovnaké spracovanie na nástennej maľbe v bazilike [[Bazilika Santa Croce (Florencia)|Santa Croce]] vo [[Florencia|Florencii]]. Touto verziou, zo všetkých najmonumentálnejšou, sa Giotto predstavuje ako vyzretý umelec.
 
Tabuľová maľba bola pôvodne súčasťou oltára františkánskeho kostola [[Kostol svätéhoSan Františka Francesco (Pisa)|San Francesco de' Ferri]] v [[Pisa|Pise]]. Počas napoleonskej okupácie Talianska ju dal [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]] odviezť do [[Paríž]]a, kde je dnes v [[Musée du Louvre|Louvri]] vystavená. O vierohodnosti autorstva diela svedčí signovanie na ráme samotným Giottom: OPVS JOCTI FLORENTINI.
 
=== Madona Ognissanti ===
Autorovo podanie je však nové. Giottova ''Madona Ognissanti'' (Madona Všetkých svätých), sediac na ozdobenom bielom mramorovom tróne pod baldachýnom, pôsobí dôstojne a vznešene. Uprene hľadí na diváka. Nové je i kompozičné členenie, kedy postava sediacej Madony s trónom zaberá takmer celý obraz. Priestorovosť a hĺbku podčiarkuje architektúra dvojstupňového oltára a dvojica v popredí kľačiacich anjelov, podávajúcich Madone kvety.
 
Obraz bol pôvodne umiestnený nad hlavným oltárom vo florentskom chráme [[ChrámKostol Všetkých svätých (Florencia)Ognissanti|Ognissanti]].
 
=== Stefaneschiho oltár ===
 
<gallery>
Obrázok:Giotto - Legend of St Francis - -15- - Sermon to the Birds.jpg|''Svätý František káže vtákom'', 1292 - 1297, freska, [[Bazilika svätého Františka (Assisi)|SanBazilika Francescosvätého Františka]], [[Assisi]]
Obrázok:Giotto - Legend of St Francis - -10- - Exorcism of the Demons at Arezzo.jpg|''Vyhnanie diablov z Arezza'', 1292 - 1297, freska, [[Bazilika svätého Františka (Assisi)|SanBazilika Francescosvätého Františka]], [[Assisi]]
Obrázok:Giotto di Bondone 086.jpg|''Madona s Dieťaťom'', okolo 1320, tempera na dreve, [[Národná galéria umenia (Washington)|Národná galéria umenia]], [[Washington]]
Obrázok:Giotto - Scrovegni - -43- - Justice.jpg|''Alegória Spravodlivosti'', 1303 - 1305, freska, [[Capella dell´Arena (Padova)|Capella dell´'Arena]], [[Padova]]
Obrázok:Giotto - Scrovegni - -05- - Joachim's Dream.jpg|''Joachimov sen'', 1303 - 1305, freska, [[Capella dell´Arena (Padova)|Capella dell´'Arena]], [[Padova]]
Obrázok:Giotto - Scrovegni - -39- - Pentecost.jpg|''Turíce'', 1290 - 1295, freska, [[Bazilika svätého Františka (Assisi)|SanBazilika Francescosvätého Františka]], [[Assisi]]
Obrázok:Giotto di Bondone 082.jpg|''Svätý Štefan, diakon a mučeník'', okolo 1390, tempera na dreve, [[Museo Horne]], [[Florencia]]
Obrázok:The-crucifix-192джотто.jpg|''Kristus na kríži'', okolo 1290, tempera na dreve, [[Bazilika Santa Maria Novella (Florencia)|Santa Maria Novella]], [[Florencia]]
</gallery>
 
2 343

úprav