Giotto di Bondone: Rozdiel medzi revíziami

Miesto úmrtia = [[Florencia]], [[Taliansko]] |

}}

 

Údaje o jeho živote sú pomerne strohé a útržkovité a sú známe viac-menej iba sprostredkovane z podania neskorších historikov.

Cimabue bol v tých časoch uznávaným maliarom zaplavovaným množstvom zákazok. Prác na jednej z nich, výzdobe horného chrámu baziliky [[Bazilika svätého Františka (Assisi)|San Francesco]] v [[Assisi]] v roku 1290, sa zúčastnil aj mladý Giotto. Práce skúseného umelca urobili na Giotta veľký dojem a možno povedať, že výrazne ovplyvnili jeho ďalšie umelecké pôsobenie. Viacero fresiek z výmaľby kostola niektorí odborníci pokladajú práve za diela mladého Giotta. Podľa neskorších štúdií, najmä s ohľadom na ďalšie Giottove práce, sa na freskovej výzdobe mohol Giotto podieľať (napr. fresky ''Sen pápeža Inocenta III.'', ''Videnie ohnivého voza'', ''Vyhnanie diablov z Arreza'', ''Svätý František káže pred pápežom Honorom III.''). Presvedčivo to dokazujú najnovšie výskumy, že v cykle ''Legendy zo života svätého Františka'' sa po prvý raz predstavuje talianske gotické maliarstvo novým spôsobom zobrazenia scény. Medzi významné prvky, dokumentujúce nástup nového umeleckého štýlu, [[Renesancia|renesancie]], patrí napr. to, že budovy nezobrazuje v dovtedajšom schématickom symbolickom chápaní, ale dáva vyniknúť ich architektúre, čím u diváka vytvára dojem priestorovosti a hĺbky. Postavy sú takisto namaľované novo po kompozičnej i umeleckej stránke. Prvý raz sa objavujú v popredí chrbtom sediace, čím vyvolávajú ilúziu priestoru.

 

 

V roku 1298 sa na pozvanie kardinála [[Jacopo Caetani Stefaneschi|Jacopa Stefaneschiho]] dostal do [[Rím]]a. Giottov pobyt v Ríme dokladajú pramene iba skúpo. Na kardinálovo poverenie vytvoril nad predsieňou [[Bazilika svätého Petra|baziliky svätého Petra]] mozaikový obraz ''Navicella'', ktorý bol však v 16. storočí pri zborení starokresťanskej baziliky zničený.

 

 

== Práce v Padove ==

 

 

'''''Fresky v kaplnke Scrovegniovcov v Padove'''''

== Pobyt vo Florencii ==

 

 

 

Giottovi sa pripisuje výmaľba kaplnky sv. Magdalény a sv. Mikuláša v dolnom chráme [[Bazilika svätého Františka (Assisi)|San Francesco]] v [[Assisi]]. Podľa mienky znalcov najkrajším dielom, ktoré tu vytvoril, je postava svätej [[Mária Magdaléna|Márie Magdalény]] na výjave ''Noli me tangere''.

Počas svojho florentského pôsobenia pracoval aj na iných miestach: v roku 1309 sa opäť objavil v Assisi, o rok nato už bol späť v Ríme, kde pre starý [[Bazilika svätého Petra|chrám sv. Petra]] vytvoril jedno zo svojich najslávnejších diel ''Stroskotanie Petrovej loďky''.

 

 

Medzi rokmi 1329 - 1333 máme svedectvá o jeho pôsobení v [[Neapol]]e v službách kráľa [[Róbert (Neapol)|Róberta z Anjou]]. Žiaľ všetky práce, ktoré vznikli v tomto čase sa stratili, podobne ako neskoršie diela, ktoré vznikli počas jeho [[Miláno|milánskeho]] pôsobenia v rokoch 1335 - 1336 pre vojvodu Azzone Viscontina.

 

 

Giotta pochovali pri hlavnom vchode na južnej stene florentského dómu.

Tabuľový obraz v spodnej časti dopĺňa trojdielna predela, znázorňujúca hlavné atribúty františkánskej rehole v cirkvi - poslanie rádu, poslušnosť voči pápežovi a lásku k blížnemu.

 

 

 

=== Madona Ognissanti ===

Autorovo podanie je však nové. Giottova ''Madona Ognissanti'' (Madona Všetkých svätých), sediac na ozdobenom bielom mramorovom tróne pod baldachýnom, pôsobí dôstojne a vznešene. Uprene hľadí na diváka. Nové je i kompozičné členenie, kedy postava sediacej Madony s trónom zaberá takmer celý obraz. Priestorovosť a hĺbku podčiarkuje architektúra dvojstupňového oltára a dvojica v popredí kľačiacich anjelov, podávajúcich Madone kvety.

 

 

=== Stefaneschiho oltár ===

 

<gallery>

Obrázok:Giotto di Bondone 086.jpg|''Madona s Dieťaťom'', okolo 1320, tempera na dreve, [[Národná galéria umenia (Washington)|Národná galéria umenia]], [[Washington]]

Obrázok:Giotto di Bondone 082.jpg|''Svätý Štefan, diakon a mučeník'', okolo 1390, tempera na dreve, [[Museo Horne]], [[Florencia]]

</gallery>