Terorizmus: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 87.197.24.241 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od EmausBot |
|||
Riadok 120:
=== Nemecko ===
Druhého júna [[1967]] v priebehu študentskej [[manifestácia|manifestácie]] (ktoré prebehli v týchto rokoch snáď celou Európou) zastrelila polícia pri zásahu jedného [[študent]]a. To sa pre jeho priateľov stalo impulzom k rozhodnutiu prejsť k ozbrojenému boju. Prvými vodcami skupiny sa stali [[Andreas Baader]] a [[Gudrun Ensslinová]]. [[Polícia]] ich však čoskoro zatkla pre podozrenie z únosu. [[14. máj]]a však na scénu vstúpila najznámejšia osobnosť skupiny [[Ulrike Meinhofová]], ktorá veľmi riskantnou operáciou oslobodila Baadera z [[väzenie|väzenia]]. Vedľa [[Hnutie 2. júna|hnutia 2. júna]] tak súbežne vznikla [[Skupina Baader - Meinhofová]]. Ich strategická línia bola na rozdiel od talianskych teroristov internacionálnejšia. Preto sa tiež okamžite spojili s palestínskymi teroristickými hnutiami, od ktorých za poskytnutie základní získali zbrane a odpovedajúci výcvik. Nemecký štát sa voči teroristom ukázal ďaleko neústupnejším než taliansky. Pomerne rýchlo sa objavil zvláštny zákon, tzv. [[Berufsverbot]], na ktorého základe bola možná veľmi prísna kontrola loajality štátnych zamestnancov. Došlo tiež k sprísneniu policajnej kontroly a rozšíreniu právomocí [[polície]]. To všetko pomohlo poriadkovým silám dosiahnuť skoro významných výsledkov: v máji [[1971]] po sérii atentátov polícia zadržala Andreasa Baadera. Ensslinová bola zatknutá [[8. jún]]a a do policajnej siete padla aj Ulrike Meinhofová. Nasledujúceho roka [[Frakcia Červenej armády]] uniesla predstaviteľa kresťanskodemokratickej strany v [[Berlín]]e [[Peter Lorenz|Petera Lorenza]]. Nemecká vláda tak po prvýkrát (a tiež naposledy) ustúpila a prepustila šesť teroristov FRA. [[9. máj]]a [[1976]] bola vo svojej cele nájdená obesená Meinhofová, aj keď jej druhovia samovraždu úplne vylúčili. Zahájil sa tým najdramatickejší (ale aj posledný) rok nemeckého terorizmu. Akčná skupina Meinhofová spáchala vraždu generálneho prokurátora v [[Karlsruhe]] a nasledovala vražda prezidenta [[Dresdner Bank]]. [[5. september|5. septembra]] došlo k únosu prezidenta [[Asociácia nemeckých priemyselníkov|Asociácie nemeckých priemyselníkov]] [[Hanns-Martin Schleyer|Hannsa-Martina Schleyera]] a udalosti dostali rýchly spád. Nemecká [[polícia]] zahájila rozsiahle [[represie]]. [[13. október|13. októbra]] [[1977]] teroristi zaútočili znova: uniesli [[lietadlo]] spoločnosti [[Lufthansa]]. [[18. október|18. októbra]] boli vo väznici v [[Stammheim]]e nájdené mŕtve telá Baadera, Ensslinovej a Raspeho (v dôsledku samovraždy, ako sa vtedy tvrdilo). Nasledujúceho dňa bolo v [[Mylhúzy|Mylhúzach]] vo Francúzsku nájdené Schleyerovo mŕtve telo. K poslednej vražde došlo [[1. február]]a [[1985]], keď bol zavraždený nemecký priemyselník Zimmermann. Potom stopa FRA mizne.
=== Rizikové miesta súčasného sveta ===
| |||