Celestín V.: Rozdiel medzi revíziami

Po sérii bezvýchodiskových jednaní sa nakoniec kardináli dohodli a pápežom zvolili osemdesiapäťročného Pietra da Morrone. Zvolenie starca v takom vysokom veku bolo určite východiskom z patovej situácie a malo oddialiť voľbu nového, všetkými akceptovateľného pápeža. Historické záznamy uvádzajú, že za zvolením Pietra da Morrone, stál on sám. Do konkláve totiž doručili Pietrov list, v ktorom varoval kardinálov, že ''„Boh konkláve strašne potresce, ak nezvolí pápeža“''. Jeden z nich vtedy navrhol, aby bol za pápeža zvolený odosielateľ listu, pustovník Pietro.

 

 

Nový pápež, skromný a jednoduchý muž, sa potom stal doslova hračkou v rukách sicílskeho kráľa, podriaďoval sa jeho žiadostiam a dokonca svoje sídlo dal preniesť z [[Rím]]a do [[Neapol]]a. Po piatich mesiacoch si uvedomil, že nemá schopnosti zastávať pápežský úrad. 13. decembra 1294 na svoj post abdikoval (po [[Poncián]]ovi v roku 235 a [[Benedikt IX.|Benediktovi IX.]] v roku 1045 sa stal tretím pápežom v cirkevnej histórii, ktorý odstúpil z pápežského úradu). Jeho jedinou túžbou bolo vrátiť sa k pustovníckemu životu na mieste, odkiaľ na pápežský stolec prišiel.