Otrokárstvo (využívanie otrokov): Rozdiel medzi revíziami

Prvé, aj keď veľmi strohé záznamy o výskyte otrokov pochádzajú zo sumerského obdobia v [[Mezopotámia|Mezopotámii]]. V starom [[Egypt|Egypte]] podiel otrokov na výkonnosti [[ekonomika|ekonomiky]] osciloval. Zdrojom otrokov boli dobyvačné vojny a neexistovala žiadna právna úprava regulujúca otrokárstvo.
 
V starom [[Rím|Ríme]] je už otrokárstvo regulované aj [[zákon]]omzákonom. Tento stanovuje aj možnosť prepustenia otroka na slobodu, ktoré však musí vždy byť odôvodnené. Najväčší rozmach tu otrokárstvo nadobudlo v období medzi 5. a 1 storočím pred Kr. Po vzniku a postupnom rozšírení [[kresťanstvo|kresťanstva]] a jeho téz, ale aj (a najmä) vďaka zániku tradičného zdroja nových otrokov v dôsledku ukončenia územnej expanzie Ríma.
 
V [[Európa|Európe]] otrokárstvo zaniklo v [[stredovek|stredoveku]], kedy ho postupne nahradilo [[nevoľníctvo]]. Na rozdiel od otrokov, nevoľníci mali čiastočnú slobodu a mali určité práva. Boli však zaviazaní pracovať na pôde [[feudál]]a.
Anonymný používateľ