Verzia z 15:59, 3. marec 2011 upraviť 213.151.217.135 (diskusia) →‎Otrokárstvo v 20. storočí a dnes ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 15:59, 3. marec 2011 upraviť vrátiť Pmlineditor (diskusia \| príspevky) 179 editací d Verzia používateľa 213.151.217.135 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 188.112.91.136 Ďalšia úprava →
Riadok 6: Prvé, aj keď veľmi strohé záznamy o výskyte otrokov pochádzajú zo sumerského obdobia v [[Mezopotámia\|Mezopotámii]]. V starom [[Egypt\|Egypte]] podiel otrokov na výkonnosti [[ekonomika\|ekonomiky]] osciloval. Zdrojom otrokov boli dobyvačné vojny a neexistovala žiadna právna úprava regulujúca otrokárstvo. V starom [[Rím\|Ríme]] je už otrokárstvo regulované aj ~~zákonom~~[[zákon]]om. Tento stanovuje aj možnosť prepustenia otroka na slobodu, ktoré však musí vždy byť odôvodnené. Najväčší rozmach tu otrokárstvo nadobudlo v období medzi 5. a 1 storočím pred Kr. Po vzniku a postupnom rozšírení [[kresťanstvo\|kresťanstva]] a jeho téz, ale aj (a najmä) vďaka zániku tradičného zdroja nových otrokov v dôsledku ukončenia územnej expanzie Ríma. V [[Európa\|Európe]] otrokárstvo zaniklo v [[stredovek\|stredoveku]], kedy ho postupne nahradilo [[nevoľníctvo]]. Na rozdiel od otrokov, nevoľníci mali čiastočnú slobodu a mali určité práva. Boli však zaviazaní pracovať na pôde [[feudál]]a. Riadok 23: Preto tieto snahy aj skutkami začala ako prvá podporovať [[Veľká Británia]]. So schválením zákonov (1807) išli ruka v ruke aj praktické opatrenia: britské vojenské lode prenasledovali lode otrokárov po všetkých svetových moriach. V rokoch 1830 až 1860 sa pod nátlakom Veľkej Británie k tejto praxi postupne pridali aj ďalšie koloniálne mocnosti. Bývalé [[Španielsko\|španielske]] kolónie v Amerike, ktoré sa osamostatnili na začiatku 19. storočia, otroctvo zrušili postupne do roku 1850. V euroamerickom svete sa otrokárstvo najdlhšie udržalo v [[USA]], kde bolo otroctvo zrušené až v roku 1865, a následne aj v posledných španielskych dŕžavách [[Portoriko]] (1873) a [[Kuba]] (1886) a napokon v [[Brazília\|Brazílii]] (1888). ==Otrokárstvo v 20. storočí a dnes== Hoci takmer všetky krajiny podpísali dohody o zrušení otroctva, otrokárstvo sa vyskytuje na mnohých miestach sveta dodnes: najmä v nedostupných oblastiach, kde nie je efektívna štátna správa a kde jej prípadní zástupcovia, zodpovední za vynútiteľnosť práva, sú novodobými otrokármi [[korupcia\|korumpovaní]]. Súčasné formy otrokárstva sú rôznorodé a líšia sa prípad od prípadu. Oficiálne je otroctvo uznávané v [[Mauretánia\|Mauretánii]], kde požíva aj právnu ochranu. Medzi novodobé, inštitucionalizované formy otrokárstva patrí zotročovanie väzňov. Do osemdesiatych rokov 20. storočia pretrvávala prax zotročovania (najmä politických) väzňov v [[Sovietsky zväz\|Sovietskom zväze]] a v menšom merítku aj v iných krajinách s [[totalita\|totalitným režimom]]. Zatiaľčo ťažiskový podiel na výkonnosti ruskej ekonomiky pred rokom 1917 mali nevoľníci, po tomto roku sa začali budovať veľké [[koncentračný tábor\|koncentračné tábory]] najmä v nedostupných častiach [[Rusko\|Ruska]] a [[Kazachstan]]u. Státisíce väzňov budovali rôzne megalomanské stavby, ako napríklad [[Bielomorský kanál]] spájajúci rieku [[Volga]] so severným pobrežím Ruska. Táto prax nadobudla najväčší rozmach v tridsiatych a päťdesiatych rokoch 20. storočia. Vtedy ju v menšej miere aplikovali aj štáty, ktoré boli politickými [[satelit]]mi Sovietskeho zväzu. Ešte dlhšie podobná prax ako v Sovietskom zväze pretrvávala v [[Čína\|Číne]]. Dnes sa predpokladá, že v Číne je jej rozsah na ústupe. To nemožno tvrdiť o [[Severná Kórea\|Severnej Kórei]], kde koncentračné tábory existujú dodnes. [[Kategória:Otrokárstvo]]

Otrokárstvo (využívanie otrokov): Rozdiel medzi revíziami