Heinkel He 111: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
doplnenie, obrázok |
||
Riadok 110:
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-331-3026-06A, Russland, Go 242 und He 111.jpg|thumb|Heinkel He 111 s klzákom Gotha Go-242 v Sovietskom zväze, 1943.]]
Neskôr počas leta 1944 boli He 111 opäť s úspechom použité ako súčasť zmenšujúceho sa nemeckého bombardovacieho letectva. Nemecký priemysel začal sťahovať svoje továrne na východ, mimo dosahu bombardérov [[Royal Air Force|RAF]] a [[USAF]]. V reakcii na to, USAF začala lietať zo základní v Sovietskom zväze, kde po skončení misie aj pristávala a po zopakovaní sa vracala do Anglicka. Jednotka IV.Fliegerkorps bol poverená útokmi na letiská, z ktorých USAF operovala. Dňa 21. júna 1944, pristáli stroje [[B-17 Flying Fortress]] patriace [[8. Letecká armáda USAF|8. Leteckej armáde USAF]], na letiskách Mirgorod a [[Poltava]], po tom čo bombardovali ciele v [[Maďarsko|Maďarsku]]. Sovieti však nezabezpečili dostatočnú protilietadlovú ochranu a tak IV. Fliegerkorps a jej He 111 jednotiek [[Kampfgeschwader 4|KG 4]], [[Kampfgeschwader 53|KG 53]] a [[Kampfgeschwader 55|KG 55]] zhodili 91 ton bômb. Podarilo sa im zničiť 44 ks B-17 a 15 stíhačiek USAF. Nemecké He 111 leteli vo výške 4 000 - 5 000 m, pričom nebol zasiahnutý ani jeden z nich. Po týchto udalostiach boli americké misie zastavené. Nemci za dôvod považovali neschopnosť Sovietov postarať sa o primeranú protileteckú ochranu. Pravdepodobnejším dôvodom však bolo získanie základní v západnej Európe, odkiaľ mohli lietadlá USAF zasiahnuť akýkoľvek cieľ v Európe, bez použitia sovietskych letísk.
=== Neskoršie nasadenie ===
Od jari 1943 sa počet He 111 v operačných bojových jednotkách znižoval. Hlavnou príčinou bolo zavedenie silnejších bombardérov, konkrétne [[Junkers Ju 88|Junkersu Ju 88]] a taktiež [[Dornier Do 217|Dornieru Do 217]], čím bol He 111 tlačený do úzadia. Ofenzívne operácie [[Luftwaffe]] boli kvôli spojeneckej vzdušnej nadvláde koncom roka 1943 zastavované. Napriek tomu však pokračoval v službe na protilodných misiách proti sovietskemu námorníctvu v [[Čierne more|Čiernom mori]]. Neskoré verzie '''He 111 H-16''' boli osadené protilodným radarom [[FuG 200 Hohentweil]] a ich výzbroj tvorili rôzne typy protilodných rakiet, ako napríklad [[Henschel Hs 293]] L-10 Friendensengel, [[Blohm & Voss Bv 143]] alebo [[Blohm & Voss Bv 246]].
Jedinou z nich, ktorá dosiahla operačný status bola Hs 293, ovládaná navádzacím systémom FuG 203B Kehl III. Bombometčík navádzal raketu na cieľ diaľkovým riadením ovládacích plôch strely, pričom po odpálení z lietadla sa zapálili na rakete pozičné svetlice, umožňujúce udržať vizuálny kontakt s raketou, až do jej zásahu cieľa. Niektoré verzie He 111, ako '''He 111 H-16 /R3''' a '''H-20/R2''' niesli rakety [[V-1]] na ciele v Londýne, ako súčasť programu Adolfa Hitlera na pomstu za bombardovanie nemeckých miest.
[[Súbor:Fieseler Fi103 debajo de un Heinkel 111.jpg|thumb|'''Heinkel He 111 H-16''' nesúci strelu [[Fieseler Fi 103|Fi 103]], 1944. ]]
Strely V-1 boli odpaľované zo severného Francúzska a Holandska, avšak z 2 000 odpálených sa nad Londýn dostalo len 50%, pričom 661 z nich bolo zostrelených. Úloha niesť strely V-1 bola pridelená He 111 H-21 a H-22 po tom, čo spojenecké vojská dobyli odpaľovacie zariadenie v Holandsku. Podmienky za ktorých operovali He 111 koncom roka 1944 sa veľmi líšili od tzv. „Blitzu“ z rokov 1940-41. Nočné stíhačky RAF niesli radar ''AI Mk IV'', operujúci v metrických vlnových dĺžkach, ktorý spolu s vysokým výkonom stíhačiek [[De Havilland Mosquito]], kvôli ktorému sa museli posádky nemeckých bombardérov držať při svojich letoch nad Severným morom do Anglicka nízko nad hladinou mora, aby sa vyhli skorej detekcii. Pri letoch v malých výškach hrozilo riziko nárazu s prevaľujúcou sa vlnou, a tak na zabezpečenie minimálnej šance na prežitie, posádky nosili ťažké potápačské obleky a nesfúknuteľné plávajúce vesty, čo zároveň robilo priemerný let trvajúci 3 -5 hodín veľmi nepohodlným. Nálety väčšinou začínali nad rádiomajákom nad mestom Dan Helder v Holandsku. Po dosiahnutí odpaľovacieho bodu pilot vystúpal do výšky 500 m, vypustil svoj náklad a následne klesol na nízku letovú hladinu. Spiatočná cesta bola rovnako nebezpečná. Jednotky stíhačiek Mosquito operovali nad Holandskom a útočili na pristávajúce He 111. Koncom roka 1944 a začiatkom 1945 boli He 111 opäť používané v úlohe dopravného stroja. Pomáhali evakuovať nemecké sily z Grécka a Juhoslávie, medzi októbrom a novembrom 1944. Jednotky vybavené lietadlami He 111 taktiež evakuovali ľudí a vybavenie z [[Budapešť|Budapešti]] počas jej obliehania, pričom [[Kampfgeschwader 4]] útočila na sovietske predmostia a zhadzovala do [[Dunaj|Dunaja]] míny, v snahe zabrániť Červenej armáde prekročiť rieku. Zvyšné He 111 boli z Maďarského frontu stiahnuté, po tom, čo sa obliehanie vo februári 1945 skončilo. Ich úlohou potom, čo sa Sovieti blížili k [[Berlín]]u, bolo ničenie mostov cez [[Odra|Odru]].
== Užívatelia ==
| |||