Ortega vyrastal v rodine ktorá bola v opozícií voči diktatúre rodu [[Somozovia|Somozov]]Somozovcov. V roku [[1962]] vstúpil do odbojovej organizácie [[Sandinovský front národného oslobodenia]] (''FSLN''). O rok neskôr začal študovať na ''[[Universidad de América Central]]'', štúdium však nedokončil a venoval sa odbojovej činnosti. Oženil sa s revolučnou spisovateľkou [[Rosario Murillo|Rosario Murillovou]].
V roku [[1967]] sa stal vodcom FSLN pre guerillové akcie v mestách. V snahe zaobstarať finančné prostriedky pre odboj toho istého roku vylúpil banku, bol však chytený a odsúdený do väzby, kde bol až do roku [[1974]]. Po prepustení bol vyhostený na [[Kuba|Kubu]], kde s podporou kubánskeho a sovietskeho režimu pripravoval revolúciu.
Sandinovskému frontu sa podarilo v roku [[1979]] zvrhnúť diktatúru rodu SomozovSomozovcov. Ortega sa v roku [[1981]] stal koordinátorom vládnej junty a v roku [[1984]] bol zvolený v demokratických voľbách za prezidenta (časť opozície tieto voľby bojkotovala). Jeho režim bol podporovaný zo strany [[SovietskéhoSovietsky zväzuzväz|ZSSR]]. Počas občianskej vojny za jeho vlády prebiehal boj s pravicovými ozbrojenými jednotkami „contras“ podporovanými a vyzbrojovanými zo strany [[Spojené štáty|USA]] na čele s [[Ronald Reagan|Ronaldom Reaganom]]. „Contras“ podnikali voči sandinovskému režimu ozbrojené akcie z územia Hondurasu a Kostariky. Vyvrcholením americkej podpory bolo zamínovanie hlavných nikaragujských prístavov. Danielovi Ortegovi sa podarilo dosiahnuť, že Medzinárodný súdny dvor v Haagu tento krok odsúdil a vyzval USA, aby skončili s podporou protisandinovských ozbrojených organizácií<ref>Kolektív autorov: ''Kronika ľudstva.'' Fortuna Print, 1992, s. 1097</ref>. Po konci [[Studená vojna|studenej vojny]] v roku [[1990]] podpísali obidve strany prímerie; Ortega následne prehral prezidentské voľby s [[Violeta Chamorro|Violettou Chamorrovou]].
Ortega kandidoval aj v ďalších prezidentských voľbách. V roku 1996 prehral s [[Arnold Alemán|Arnoldom Alemánom]]a v roku [[2001]] s [[Enrique Bolaños Geyer|Enriquom Bolañom]]. Vyhral až voľby v roku [[2006]] v atmosfére pretrvávajúcej chudoby a nespokojnosti s liberálnymi reformami a korupciou. K jeho víťazstvu prispel aj jeho príklon ku katolíckej cirkvi. Pred voľbami sa zaručil za bezpečnosť zahraničných investícií.
