Infračervená astronómia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d [r2.5.2] robot Pridal: fa:ستارهشناسی فروسرخ |
d Robot automaticky nahradil text: (-Naviac +Navyše, -naviac +navyše); kozmetické zmeny |
||
Riadok 1:
[[
[[
'''Infračervená astronómia''' je odvetvie [[astronómia|astronómie]] a [[astrofyzika|astrofyziky]], ktoré sa zaoberá pozorovaním objektov viditeľných v [[infračervené žiarenie|infračervenom svetle]]. Viditeľné svetlo je v rozsahu od 400 (modré) do 700 (červené) nm. Väčšie vlnové dĺžky ako 700 nm a kratšie ako [[Mikrovlnné žiarenie|mikrovlny]] sa nazývajú infračervené alebo sumbilimetrové žiarenie.
Riadok 13:
Infračervené žiarenie, ktoré so svojou [[Vlnová dĺžka|vlnovou dĺžkou]] blížia viditeľnej časti svetla, sa mu i svojím chovaním do značnej miery podobá - môže byť teda aj detekované podobnými zariadeniami ako viditeľné svetlo. Z tohoto dôvodu sa blízke IR žiarenie včleňuje do viditeľného optického spektra - väčšina teleskopov je teda schopná prevádzať pozorovania aj v „blízkom“ IR spektre. Vzdialenejšie časti IR spektra musia už byť pozorované špeciálnymi teleskopmi ako je napr. ''James Clerk Maxwell Telescope'' v [[Mauna Kea Observatory]].
Tak ako ostatné formy elektromagnetického žiarenia je aj to infračervené vedcami využívané pre hlbšie skúmanie [[Vesmír|vesmíru]]. Keďže má IR žiarenie vysokú teplotu, je nutné, aby bol teleskop pri jeho pozorovaní tienený a
Rovnako tak, ako je tomu u optických teleskopov, je aj pre infračervené teleskopy najlepšie umiestnenie vo vesmíre. Medzi takéto patrí [[Hubbleov vesmírny ďalekohľad]], ktorý dokáže sledovať aj IR časť a nedávno vypustený [[Spitzerov vesmírny ďalekohľad]], ktorý je priamo určený pre pozorovanie infračerveného žiarenia.
| |||