Pozitrónová emisná tomografia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
d Robot automaticky nahradil text: (-Naviac +Navyše, -naviac +navyše); kozmetické zmeny
Riadok 1:
'''Pozitrónová emisná tomografia''', skr. PET, je zobrazovacia metóda nukleárnej medicíny založená na princípe [[Anihilácia|anihilácie]], následnej detekcii žiarenia a jeho rekonštrukcii na rez tkaniva v danej rovine.
 
== Princíp ==
Niektoré radiofarmaká sú schopné emitovať [[pozitrón]]. Fúzia pozitrónu s [[elektrón]]om sa nazýva '''anihilácia'''. Vzniknú pri nej dva [[fotón]]y, ktorých dráhy letu zvierajú uhol 180 stupňov. Tie sú následne detekované [[scintilačný detektor|scintilačným detektorom]] (detektory sa nachádzajú v kruhu, obkružujúc pacienta, v ktorého tele jav anihilácie nastáva). V prípade, že dva oproti sebe postavené detektory zaznamenajú fotón (scintilujú, viď [[scintilácia]]), získame predstavu, že na priamke ktorá je preložená danými detektormi došlo k anihilácii. Keďže detektory sú v kruhu okolo pacienta, môžeme získať predstavu o tom, kde presne daná anihilácia nastala a tak lokalizovať radiofarmakum v tele pacienta.
 
== Výpočtovo-tomografické spracovanie ==
Rotujúce, resp. do kruhu okolo pacienta usporiadané detektory scintilačne zosnímajú fotóny vzniknuté anihiláciou v rôznych uhloch. Snímok-projeckia z určitého uhlu má podobu riadka. Jeho teoretický vnik môžeme aproximovať takto: Na príslušný pomyslený rez (v transverzálnej rovine) sa pozrieme zboku. Aktivity jednotlivých bodov ležiacich na priamke sa sčítaju. Takto vnikne výsledná podoba projekčného riadka: oblasti s veľkým počtom za sebou ležiacich aktivít sú viac vyznačené (napr. farebne) a vice versa. Spomínané projekcie (riadky) sa skladajú na seba - projekcia z uhla 1 stupeň nad projekciu z uhla 2 stupne atď. Takto vnikne tzv. '''sinogram''' ''(preto, lebo v ňom pozorujeme sinusoidnú morfológiu)''. Existujú 2 spôsoby následnej analýzy:
- Filtrované spätná projekcia
- Interaktívna algebrická rekonštrukčná technika
 
=== Filtrovaná spätná projekcia ===
Jednotlivé riadky sinogramu sa premietajú (môžeme si predstaviť, ako ich roztiahnutie vo vertikálnom smere, takže riadok dostane podobu vysokého riadka, resp štvoruholníka) do prázdneho obrazu v uhloch ako boli snímané, ale v opačnom poradí. Miesta, kde sa aktivity (vyznačené oblasti) naviacnavyše prekrývajú, sa nachádza zdroj žiarenia. Následne sa obraz podrobí filtrovaniu.
 
=== Iteratívna algebrická rekonštrukčná technika ===
Používa matematicky aproximatívny prístup. Začína homogénnym snímkom (priemer aktivít zo všetkých projekcií). Ten sa následne virtuálne zosníma pod všetkými uhlami. Výsledok sa porovná (odpočíta) od skutočných riadkov sinogramu a spätne premietne. Toto sa opakuje niekoľkokrát.
 
== Medicínska aplikácia ==
 
=== Onkológia ===
Diagnostika reziduálnych neoplastických ložísk, kostných metastáz. Nádorovo postihnuté tkanivá vykazujú zvýšenú úroveň metabolizmu - zvyšuje sa u nich vychytávanie glukózy označenej rádionuklidom fluóru-18, ktorého polčas premeny je 110 minút - FDG (2-[<sup>18</sup>F]fluór-2-deoxy-D-glukózy). FDG vstupuje do bunky obdobne ako glukóza, ale nerozloží sa a uviazne v nej. U dospelého človeka sa aplikuje 200-400 MBq FDG. Metastázy v kostiach indukujú intenzívnejšiu remodeláciu kostného tkaniva a teda aj spomenutú nárast metabolizmu.
Niekedy je možné lokalizovať nádorové ložisko na princípe nádorovej radioimunodiagnostiky.
 
=== Zobrazenie zápalu ===
Taktiež tkanivá, ktorých prebieha zápal intenzívnejšie utilizujú FDG.
 
=== Neurológia, neurovedy, psychiatria ===
Zobrazenie epileptogénnych zón s intenzívnou konzumpciou označenej glukózy, funkčné mapovanie receptorovej aktivity mozgu (dnes skôr fMRI).