Anežka Česká: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Snahy o svätorečenie: externé odkazy, externé odkazy |
d Verzia používateľa 178.41.213.143 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Hoo man |
||
Riadok 3:
Už v detstve žila v niekoľkých prostrediach, ktoré formovali jej osobnosť; rozhodujúci vplyv mala u nej francúzska dvorská kultúra reprezentovaná jej matkou. V troch rokoch sa ocitla na výchove v [[Cisterciáni|cisterciánskom]] kláštore v [[Sliezsko|sliezskej]] [[Třebnica|Třebnici]]. Ďalšia jej výchova bola zverená [[Premonštráti|premonštrátkam]] v kláštore v [[Doksany|Doksanoch]], ktorý založil jej starý otec [[Vladislav II. (Čechy)|Vladislav II.]] Tu intenzívnejšie priľnula k rehoľnému a duchovnému životu.
== Plánované manželstvá ==
V ôsmich rokoch sa Anežka stala objektom politických úvah svojho otca. Jeho cieľom bolo dynastické spojenie Přemyslovcov a [[Štaufovci|Štaufovcov]] a tak sa Anežka mala vydať za syna rímskonemeckého cisára [[Fridrich II. (SRR)|Fridricha II.]] [[Henrich VII. (Sicília)|Henricha]], predpokladaného dediča rímskeho trónu. Z tohto dôvodu bola poslaná na výchovu na dvor rakúskeho vojvodu [[Leopold VI. (Rakúsko)|Leopolda VI. Babenberského]]. Z plánovaného zväzku zišlo, keď Henrich Anežku odmietol.
V roku 1225 sa štrnásťročná Anežka vrátila do Prahy. Už v nasledujúcom roku prišlo do Čiech posolstvo anglického kráľa [[Henrich III. (Anglicko)|Henricha III.]] Anežkin otec si okrem spojenia s anglickými [[Plantagenetovci|Plantagenetovcami]] sľuboval i posilnenie českého vplyvu u cisára a pápežskej kúrie. I tento plán stroskotal, keď v roku 1229 Henrich III. zasnúbenie zrušil.
Začiatkom tridsiatych rokov 13. storočia sa opäť na scéne objavil ako Anežkin nápadník [[Henrich VII. (Sicília)|Henrich VII.]] Napriek svojmu dlhoročnému zväzku s [[Margaréta Babenberská|Margarétou Babenberskou]] plánoval manželstvo s už raz odmietnutou Anežkou. Anežka však ponuku neprijala.
== Orientácia na duchovný život ==
Řádek 11 ⟶ 19:
Už v roku 1232 založila v pražskom [[Staré Mesto (Praha)|Starom Meste]] nemocnicu sv. Františka. Tým však jej snahy neskončili. Už v nasledujúcom roku pribudli neďaleko nemocnice dva kláštory - mužský kláštor menších bratov sv. Františka a ženský [[Kláštor svätej Anežky Českej|kláštor rádu sv. Kláry]]. Po zahájení činnosti klariského kláštora v roku 1233 v nasledujúcom roku doň vstúpila i Anežka a postavila sa do jeho čela ako [[opátka]].
== Snahy o svätorečenie ==
[[Súbor:Anezka Vaclavske namestie.jpg|left|thumb|200px|Socha sv. Anežky Přemyslovny od J. V. Myslbeka na pomníku sv. Václava na Václavskom námestí v Prahe]]Tento akt vzbudil širokú pozornosť, prekračujúcu hranice Českého kráľovstva. Anežkina horlivosť však nepoľavovala. Svoj konečný cieľ nemohla podľa nej naplniť, pokiaľ by bola bývala uzavretá za kláštornými múrmi. Anežka snívala o tom, aby sa stala sväticou. Všetky jej aktivity smerovali k naplneniu tohto sna. Z nasledujúcich rokov existujú desiatky listín z korešpondecie s pápežom [[Gregor IX.|Gregorom IX.]], ktoré sa zaoberali jednou z hlavných podmienok svätorečenia, ktorým bolo vytvorenie vlastných rehoľných pravidiel a ktoré by položili základ vzniku novej rehole.
Jej prvú aktivitu v snahách o vznik nového rádu možno datovať rokom 1237. Napriek podpore jej brata Václava pápež Gregor IX. Anežkin návrh zamietol. I na základe tohto rozhodnutia Anežka rezignovala v roku 1238 na hodnosť predstavenej kláštora. Napriek nepriazni pápežskej kúrie Anežka na svoje poslanie nezatrpkla.
Medzitým na pápežskom stolci vystriedal Gregora IX. [[Inocent IV.]], ktorý rovnako ako jeho predchodca prejavoval istú rezervovanosť voči snahám Anežky založiť nový rád. Situácia sa však vyvíjala odlišným spôsobom ako si pápežská kúria priala, najmä však išlo o prirodzený vývin. Nové bratstvo, ktoré sa združilo pri špitáli sv. Františka dostalo v roku 1250 povolenie nosiť vlastné rádové označenie. Vtedy už iba krok chýbal o oficiálnemu uznaniu rehole. V roku 1252 pražský biskup Mikuláš dovolil rehoľným bratom právo nosiť na plášti znamenie červeného kríža s hviezdou. Tak bol položený základ k vzniku nového rádu, [[Krížovníci s červenou hviezdou|krížovníkov s červenou hviezdou]], jedinej pôvodom čisto českej rehole. Jej zriadenie oficiálne potvrdil v roku 1256 pápež [[Alexander IV. (pápež)|Alexander IV.]]
Anežka Česká prežila zvyšok svojho života v kláštore, ktorý založila. Jeho historický význam ďaleko presiahol dobu, v ktorej vznikol. Stal sa totiž kráľovskom hrobkou, akýmsi přemyslovským pohrebiskom, kde našli svoj posledný odpočinok okrem samotnej zakladateľky i jej brat Václav, druhá manželka Anežkinho synovca [[Přemysl Otakar II.|Přemysla Otakara II.]] [[Kunhuta Haličská]] a Kunhutina dcéra [[Anežka Přemyslovna (1269 - 1297)|Anežka]].
== Svätorečenie ==
| |||