Colette: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
→‎Rozvod a druhé manželstvo: oprava, aktualizácia
aktualizácia, štylistika.opravy
Riadok 1:
{{Infobox Spisovateľ
| meno = GabrielleSidonie-SidoniaGabrielle Colletová
| obrázok = SidonieGabrielleColette.jpg
| veľkosť obrázka = 200px
Riadok 34:
}}
 
'''Gabrielle-Sidonie-Gabrielle Colette''' ([[28. január]] [[1873]], [[Saint-Sauveur-en-Puisaye]], [[Francúzsko]] - † [[3. august]] [[1954]], [[Paríž]], [[Francúzsko]]) bola jedna z najvýznamnejších francúzskych [[spisovateľ|spisovateliek]] románov. Najznámejšou je jej prvotina Claudine (Claudine v škole [[1900]], Claudine v Paríži), ktorú napísala na popud svojho prvého manžela a po prvý krát vyšla pod jeho menom Willy. V prvom okamihu vyvolala kniha škandál.
<br />Tvorba Gabrielle po oprostení sa od vplyvu jej prvého manžela nadobudla väčšiu celistvosť.<br /> Gabrielle sa v roku [[1936]] stala členkou Kráľovskej belgickej akadémie, v roku [[1944]] členkou Goncourtovej akadémie a neskôr jej bol dokonca udelený Rad čestnej légie. O jej mimoriadnej významnosti svedčí aj fakt, že ako prvá žena vo Francúzsku mala po smrti štátny pohreb, ktorý sa konal na veľkom čestnom nádvorí [[Palais-Royal]].
 
== Detstvo ==
Riadok 44:
[[File:Claudine_ecole_colette.jpg||left|180px]]
Hoci svoju prvotinu Claudine v škole napísala rok a pol po svadbe, prvý krát bola vydaná až v roku [[1900]]. Príbeh o Claudine napísala na popud manžela: <br />
''„mali by ste hodiť na papier spomienky z ľudovej školy. Nebojte sa pikantných detailov, mohol by som z toho niečo vytĺcť. Naše finančné zásoby poklesli...“'' Tento manželov argument ju však k tomu neprinútil. Napriek tomu sa však Gabrielle vrhla do písania a Claudine bola krátko nato na svete. Gabrielle napísala Claudine ako útek od depresii k šťastným spomienkam z detstva.<br />
 
Príbeh je o malej dospievajúcej dievčine, žijúcej na francúzskom vidieku a práve na pikantnostiach v Claudine je vidieť vplyv a podiel jej manžela. Samotná Gabrielle to popisuje: <br />
''„Nemohli by ste, povedal mi pán Willy, trochu rozohriať tie detinskosti? Napríklad nejaké veľmi nežné priateľstvo medzi Claudine a jednou z jej priateliek...“''
Nasledovala Claudine v [[Paríž]]i, román najviac deformovaný spoluprácou s Willym. Tento druhý príbeh silne pripomína autorkin život (vydaj za staršieho muža, príchod do Paríža, opustenie vidieka a smútok za detstvom na vidieku), autorkin muž je tu zobrazený nie v roli manžela. Do tejto úlohy Gabrielle obsadila Renouda, predstavu autorkinej tajnej túžby.<br />
 
Nasledovali Claudine v manželstve [[1902]] a Claudine odchádza [[1903]], ktoré rovnako kopírovali a vlastne opisovali do istej miery jej život a jej túžbu, ktoré sa rozchádzali so skutočnosťou.
Prvá Claudine vyšla pod menom jej manžela Willyho, ďalšie publikovali pod spoločným menom, až neskôr sa usúdilo, že Willyho podiel na Claudine je nepatrný a teda autorkou Claudine je Gabrielle.<br />
 
=== Rozvod a druhé manželstvo ===
[[File:ColetteReveEgypte1907.JPG|right|210px]]
V roku [[1906]] sa Gabrielle rozvádza s Willym, sklamaná z jeho nekonečných nevier. Toto rozhodnutie pre ňu nebola jednoduché, ako sama priznala: <br />''"My dievčatá z vidieka sme mali hrozitánsku a málo možnú predstavu o úteku z manželstva"''. Gabrielle nachádza pokoj na vidieku. Krátko nato v [[1907]] sa vrhla na hudobnú kariéru a nastúpila do hudobnej siene v [[Paríž]]i. S Mathilde de Morne účinkuje v pantomíme s názvom Reve d'Egypte v [[Moulin Rouge]]. Gabrielline vystúpenia na scéne vzbudzovali rozruch a pohoršenie. Mala lesbický pomer s neterou [[Napoleon III.|Napoleona III.]], markízou de Belboeuf, zvanou Missy, s talianskym spisovateľom [[Gabriele d'Annunzio|Gabriele d'Annunziom]] a niekoľko ďalších.
V týchto rokoch vznikajú ešte poznamenané nezrelosťou a rozčarovaním z odchodu od manžela Citové zátišie [[1907]], Samopašná naivka (Minnie [[1909]]), Rozhovory zvierat [[1907]], Úponky révy [[1908]]. V roku [[1910]] napísala román Tuláčka (LA Vagabond), príbeh o herečke, ktorá sa vzdá milovaného muža, aby mohla viesť nezávislý život.
 
Riadok 63:
=== Tretie manželstvo ===
[[File:Jacques_Humbert_-_Colette.jpg|left|165px]]
V roku [[1924]] sa vydala tretí krát za Mauricea Goudeketa. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] Gabrielle ukrývala niekoľko jeho priateľov, aj jeho, pred Nemcami, pretože bol [[Žid]]. Maurice vydal knihu o Gabrielle „V blízkosti Colette, intímný portrét geniálnej ženy ([[1957]], [[New York]]).<br />
 
V roku [[1927]] bola Gabrielle velebená ako najväčšia francúzska spisovateľka.
Jej najobľúbenejší román Gigi [[1944]], bol hraný na [[Broadway]]i. Venovala sa aj maľovaniu a sústredila sa na [[Jean Cocteau|Jeana Cocteaua]], ktorý bol neskôr jej sused.
Gabrielline romány odzrkadľujú jej pozorovacie schopnosti, dialógy a intímny explicitný štýl. Premieta do nich svoj život, svoje pocity, svoje sklamania, svoje túžby. Je jednou z mála autoriek, ktoré v plnosti odhaľujú svoje vnútro, bez ostychu, bez rozpakov, bez predsudkov. Aj v tom spočíva hodnota jej antológiítvorby.
Venovala sa aj maľovaniu a sústredila sa na [[Jean Cocteau|Jeana Cocteaua]], ktorý bol neskôr jej sused.
Gabrielline romány odzrkadľujú jej pozorovacie schopnosti, dialógy a intímny explicitný štýl. Premieta do nich svoj život, svoje pocity, svoje sklamania, svoje túžby. Je jednou z mála autoriek, ktoré v plnosti odhaľujú svoje vnútro, bez ostychu, bez rozpakov, bez predsudkov. Aj v tom spočíva hodnota jej antológií.
 
== Ocenenia ==
Riadok 87:
# Miláčik, (Chéri [[1920]])
# La Maison de Claudine ([[1922]])
* Položka zoznamu s odrážkami
# Siatiny, (Le BLE en herb [[1923]])
# Koniec Miláčika, (La Fin de Chéri [[1926]])
Řádek 104 ⟶ 105:
 
== Zdroj ==
* {{preklad|en|Colette|406873292}}<br />
* Claudine v škole, Claudine v Paríži, Tatran, Bratislava 1969
 
{{portál|Ľudia|Biografický}}