Neskôr sa stal docentom na Helsinskej univerzite. Po presťahovaní do Porvoo v roku [[1937]] pôsobil ako gymnaziálny profesor. Posledných 15 rokov života strávil upútaný na lôžko.
Mnoho jeho básnibásní sa zaoberalo životom v poľnohospodárskom Fínsku. Najznámejšou z týchto básnibásní je ''Bonden Paavo'' o drobnom roľníkovi obrábajúcom pôdu v chudobnom kraji okolo jazera Saarijärvi a jeho odhodlaní a vytrvalosti napriek tvrdému podnebiu a rokom zlej úrody. Každý rok pridáva dvojnásobok [[kôra|kôry]] stromov do svojho chleba, aby odvrátil hladovanie.
Runebergovou najslavnějšounajslávnejšou prácou sú ''Príbehy Ensigna Ståla'' (švšvéd. ''Fänrik Ståls sägner''), ktoré napísal medzi rokmi [[1848]] a [[1860]]. Vedľa tradičnej [[Kalevala|Kalevaly]] je považovaná za najväčšiu fínsku epickú báseň. Obsahuje príbehy z [[Fínska vojna|Fínskej vojny]] počas rokov [[1808]] a [[1809]]. V tejto vojne Švédsko hanebne stratilo Fínsko, ktoré sa stalo veľkovojvodstvom [[Rusko|ruského]] impéria.
Epizodicky spracovaná báseň zdôrazňuje všeobecnú ľudskosť na oboch stranách konfliktu a oslavuje hrdinstvo Fínov. Prvá báseň ''Naše zem'' (šv. ''Vårt land'', fín. ''Maamme'') sa stala [[Fínska hymna|fínskou hymnou]].
Každý rok [[5. február]]a sa vo Fínsku oslavuje Runebergov deň. K tomuto dnidňu neodmysliteľne patria Runebergove tortičky. Ich tradícia pochádza od Runebergovej ženy Fredriky. Bola tak šetrná, že do svojich tortičiek pridávala chlebovuchlebovú strúhanku, ktorá je neoddeliteľnou súčásťou receptu na tieto koláčiky.
