Atómové elektrárne Bohunice: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
oprava gramatiky
Bubamara (diskusia | príspevky)
d preč copyvio http://www.javys.sk/sk/index.php?page=jadrova-elektraren-v1 atd.
Riadok 1:
[[Súbor:Jaslovske Bohunice Power Plant 1.JPG|right|thumb|Atómové elektrárne Bohunice]]
'''Atómové elektrárne Bohunice''', skr. EBO, je [[atómová elektráreň]] (resp. komplex atómových elektrární) na [[Slovensko|Slovensku]] v [[okres Trnava|okrese Trnava]] v [[Jaslovské Bohunice|Jaslovských Bohuniciach]], súčasť podniku [[Slovenské elektrárne]], a.s.
 
'''Atómové elektrárne Bohunice''', skr. EBO, je [[atómová elektráreň]] (resp. komplex atómových elektrární) na [[Slovensko|Slovensku]] v [[okres Trnava|okrese Trnava]] v [[Jaslovské Bohunice|Jaslovských Bohuniciach]], súčasť podniku [[Slovenské elektrárne]], a.s. celá elektráreň je rozdelená do troch častí a to A1, ktorá bola stavaná ako experimentálna elektráreň v bývalej ČSSR na overenie efektívneho využitia uránu. Stavala sa v rokoch 1958-1972. Elektrárenské zariadenie A1 bolo veľa krát poškodené, a došlo tu aj k menším nehodám ale aj dvom väčším pri výmene paliva. Rozhodlo sa, že sa o zrušení prevádzky A1. Táto elektráreň bola v prevádzke celkovo 19 261 hod. a do siete dodala 1464 gw. Počas výstavby a prevádzky tejto elektrárne sa vytvorila významná základňa špičkových odborníkov a technikov všetkých odvetví jadrovej energetiky. Získané poznatky a skúsenosti jej prevádzkovatelia zúročili pri výstavbe a prevádzke ďalších pokročilejších sériovo budovaných jadrových elektrární v lokalite Bohunice. Druhá elektráreň je dvojbloková V1. Výstavba jadrovej elektrárne V1 s dvoma blokmi VVER 440 typu V 230 v Jaslovských Bohuniciach sa začala 24. apríla 1972 budovaním pomocných objektov elektrárne v lokalite, kde už boli k dispozícii objekty pre dodávateľov zo zariadení staveniska vybudovaného v rámci predchádzajúcej výstavby jadrovej elektrárne A1. O rok neskôr 25. apríla 1973 položili základný kameň na stavbe hlavného výrobného bloku. Príprava a realizácia výstavby elektrárne včítane jej uvedenia do prevádzky prebiehala v spolupráci špecialistov a organizácií z Československa a Ruska. Prevládajúca časť dodávok primárnej - jadrovej časti elektrárne bola ruskej výroby, zariadenia sekundárneho okruhu - nejadrovej časti elektrárne, dodali československé organizácie. Celková doba výstavby 1. a 2. bloku elektrárne nepresiahla šesť rokov. 14. septembra 1999 rozhodla vláda Slovenskej republiky o odstavení 1. a 2. bloku jadrovej elektrárne V1 v roku 2006 a 2008. jednou z variánt bola aj riadená demolácia budov až na dno stavebnej jamy v priebehu rokov 2012-2025.
Tretia elektráreň V2 je najmodernejšou na Slovensku.
 
== Zloženie ==