Ján Huňady: Rozdiel medzi revíziami

'''Ján Huňady''' (po maďarsky ''Hunyady János'' [modernizované: Hunyadi], po nemecky''Johann Hunyady'', po rumunsky ''Iancu (Corvinus) de Hunedoara'', po srbsky ''Sibinjanin Janko''), (*[[1387]]/[[1400]]/[[1407]] hrad [[Hunyad]]/[[Hunedoara]] – † [[11. august]] [[1456]], [[Zemun]] (maď. Zimony) bol [[Sedmohradsko|sedmohradský]] šľachtic, vynikajúci vojvodca, jedna z najvýznamnejších osobností 15. storočia.

 

Na Slovensku bojoval proti [[Ján Jiskra|Jánovi Jiskrovi]]. V rokoch [[1446]]-[[1452]] bol [[regent]]om [[Uhorsko|Uhorska]].

 

Rodina Huňadyovcov pochádzala z [[Valašsko|Valašska]] (dnes [[Rumunsko]]). Ján bol synom pomaďarčeného [[Rumun]]a menom Voicu (Vojk) a Alžbety Morzsinayovej. Vojk získal za odmenu od kráľa Žigmunda Luxemburskeho za svoju dlhoročnú vojenskú službu na dvore hrad [[Hunyad]] (Vajda-Hunyad/Hunedoara) v Sedmohradsku. Odtiaľ asi priezvisko Huňady.

 

Prívlastok Corvinus prvýkrát použil životopisec jeho syna Mateja, ale niekedy je používaný aj v súvislosti s Jánom. Jána si niekedy pletú s jeho starším bratom Jánom (rumunsky ''Ioan de Hunedoara''), ktorý zomrel v boji, niekedy okolo roku [[1440]].

 

Aj Ján sa dostal do kráľovskej družiny, s ktorou prešiel [[Taliansko]], [[Česko]] a iné krajiny, kde si osvojil najnovšie poznatky vojenského umenia, najmä husitského. Neskôr, na čele malej žoldnierskej armády bojoval proti tureckým výbojom na [[Balkán]]e (V r. [[1437]] zahnal Turkov od [[Smederevo|Smedereva]] v Srbsku). Za úspechy v boji získal okrem rozsiahlych majetkov aj titul sriemskeho bána, územia ležiaceho na juhu Uhorska, pri Karpatoch, medzi riekami [[Dráva]], [[Sáva (rieka)|Sáva]] a [[Dunaj]]. Táto oblasť bola v ustavičnom ohrození Turkami.

 

Po náhlej smrti kráľa [[Albrecht II. (SRR)|Albrechta II.]], bol presvedčený, že Uhorsko v týchto časoch potrebuje kráľa-bojovníka, preto sa v bojoch o uhorskú kráľovskú korunu postavil na stranu protihabsburského krídla uhorských veľmožov, vojská ktorých porazili v boji prohabsburskú časť magnátov. Za odmenu dostal od kráľa Vladislava I. tituly sedmohradského vojvodu, temešského správcu a hlavného kapitána [[Belehrad]]u (Nándorfehérvár). Stal sa tak jedným z najbohatších a najmocnejších veľmožov Uhorska a súčasne terčom závisti a nenávisti ostatnej šľachty. Svoju moc a bohatstvo využíval hlavne na organizovanie a výcvik bojaschopnej armády, jadro ktorej tvorili žoldnieri. S touto armádou tiahol do boja proti Turkom spolu s vojskami susedných štátov. V roku [[1441]] víťazstvom pri Semedereve a v r. [[1442]] neďaleko [[Sibiu]] (Hermannstadt) zničil veľkú Tureckú armádu a znovu vrátil Uhorsku vazalské štáty [[Valašsko]] a [[Moldavsko]]. V júli porazil pri Železných vrátach tretiu tureckú armádu. Povzbudený víťazstvami vypravil sa spolu s kráľom Vladislavom na výpravu, známu ako „dlhá výprava“. Huňady, na čele predvoja vstúpil na Balkán cez Trajánovu bránu, zmocnil sa mesta Niš, poraziac troch tureckých pašov obsadil Sofiu, po spojení s hlavnou armádou porazil Murada II. pri [[Snaim]]e. Netrpezlivosť kráľa a krutá zima ho prinútili (február 1444) vrátiť sa domov. V tom istom roku na pápežovo naliehanie, resp. na naliehanie jeho vyslanca Juliana Cesariniho bola zorganizovaná veľká križiacka výprava proti Turkom. Jedným z veliteľov výpravy bol Ján Huňady. Križiacke vojská v [[bitka pri Varne|bitke pri Varne]] utrpeli porážku, ktorá nepriamo zhoršila aj vnútropolitické pomery v Uhorsku. Vypukla feudálna anarchia. Rozvadení veľmoži vzájomnými útokmi objektívne oslabovali vojenskú moc Uhorska, čím sa vpád Turkov stal reálnym nebezpečenstvom.

 

Po mnohých sporoch sa konečne dostal k moci [[Ladislav Pohrobok]] (Ladislav V.) a Uhorský snem v r. 1446 vymenoval Jána Huňadyho za [[regent]]a krajiny do čias plnoletosti kráľa. Ján Huňady sa po svojom menovaní ostro postavil proti veľmožom a za pomoci drobnej šľachty a miest usiloval sa o posilnenie centrálnej moci a o vybudovanie armády, s ktorou by mohol udrieť na Turkov. V roku [[1448]] spolu sa s vojskami [[Skanderbeg]]a stretol s vojskom Turecka a utrpel porážku, po ktorej sa jeho pozície otriasli aj doma a v r. [[145]]2 sa vzdal regentstva. Kráľ ho vymenoval za hlavného krajinského kapitána s úlohou chrániť [[Uhorsko]] pred zahraničným nepriateľom, ale dvorania a veľmoži mu v tejto úlohe veľa nepomohli, hoci sa turecký sultán [[Mehmed II.]] rozhodol dobyť čo najskôr [[Belehrad]], ktorý pokladal za kľúč do Uhorska. V roku [[1456]] Ján Huňady narýchlo zorganizoval križiacke vojsko, udrel na Turkov pri Belehrade a zahnal ich späť. Zo svojho najväčšieho víťazstva sa však dlho netešil. Zomrel [[11. august]]a 1456 v [[Zemun]]e na [[mor]], ktorý sa rozšíril v tábore.

 

{{projekt|commons=Category:John Hunyadi}}