Bitka na Dnepri: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Rainbot (diskusia | príspevky)
d Robot zmenil šablónu: Bitka
Pescan (diskusia | príspevky)
Riadok 53:
 
=== Prechod rieky ===
 
Začal sa boj o čas. Po zvážení situácie padlo rozhodnutie nečakať týždne na príchod a stavbu [[pontónový most|pontónových mostov]], ktorých cesta po nacistami zničených cestách, by trvala nevyhnutne dlhú dobu, ale napadnúť Nemcov na pravom brehu čo najskôr, kým ich obrana nebude dokončená. Tento prechod bolo potrebné uskutočniť na viacerých miestach a to za každú cenu. Straty vojakov pri improvizovaných prechodoch cez rieku, mali kompenzovať pracné a krvavé dobýjanie nemeckej obrany, ktorá by bola vytvorená neskôr. Plán bol prekročiť rieku na čo najväčšom počte miest, aby bol nepriateľ zmätený, odhalia sa tak jeho najslabšie miesta, ktoré bude možné použiť ako hlavné predmostia. Útok sa preto začal na skoro 300 km dlhom brehu rieky takmer simultánne. Boli použité všetky dostupné plavidlá a materiál, ktorý mohol slúžiť pri preprave cez rieku. Celé divízie prechádzali rieku na improvizovaných prostriedkoch, [[Plť|pltiach]], [[čln]]och, vojaci plávali cez Dneper pridržiavajúc sa [[sud]]ov, [[Kmeň (stonka)|kmeňov]], alebo batohov naplnených [[slama|slamou]]. Na vojakov, ktorí sa pri prechode rieky vyznamenali čakali najvyššie vyznamenania.
 
Řádek 66 ⟶ 65:
Kvôli neúspechu pri rozširovaní predmostia pri Bukrine sa rozhodol veliteľ Voronežského frontu [[Nikolaj Fiodorovič Vatutin|Vatutin]] presunúť [[3. gardová tanková armáda|3. gardovú tankovú armádu]] do predmostia pri Ľjuteži. Pri presune však musela armáda okrem Dnepra prekračovať aj rieku [[Desna]], čo sa podarilo prvým tankom 20. brigády z chodu jazdou v utesnených vozidlách pod vodu. V noci z 5. na 6. októbra následne týchto 60 tankov prekročilo pri Ľjuteži Dneper a pomohlo upevniť tamojšie predmostie.
 
[[Súbor:Dnieper Forcing Offensive.jpg|náhľad|vpravo|Sovietska pechota na Dneperskom predmostí, október 1943]]
Medzi najväčšie predmostia, ktoré Sovieti získali patrilo predmostie južne od [[Kremenčug]]u, ktorý oslobodili 29. septembra. Do 10. októbra ho [[Sovietska 37. armáda|37. armáda]] rozšírila na 35 km šírku a hĺbku 6 {{- -}}12 km. Ťažké boje prebiehali aj na iných miestach. Konevovmu Stepnému frontu sa podarilo za ťažkých strát rozšíriť predmostie pri ostrove Glinsk-Borodajevsk. Živá sila 123. pluku 53. streleckej divízie v dôsledku bojov nemeckými tankmi klesla z 2000 na 300 bojaschopných mužov, čo predstavovalo 85% straty v priebehu 2 týždňov. Toto predmostie sa ocitlo pod ťažkými údermi nemeckého letectva a delostrelectva hneď od začiatku a zachrániť sa ho podarilo, najmä vďaka koncentrácii vlastných diel a [[Kaťuša (raketomet)|kaťuší]]. Toto však neboli ojedinelé boje, prakticky vo všetkých predmostiach, ktoré sa podarilo udržať pôvodná sila divízií poklesla na 25 až 50 % pôvodného stavu. Väčšina predmostí, ktoré nakoniec neboli vhodné na útok bola opustená. Najvyššie velenie dalo prednosť hlavne oblastiam pri Kremenčugu a Dneporopetrovsku.
 
=== Boje za Dneprom ===