Heinkel He 111: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnenie |
doplnenie |
||
Riadok 30:
Heinkel He 111 bol dvojmotorovou verziou He 70, pričom si zachoval charakteristické krídla a chvostové plochy a taktiež motory BMW, takže nový stroj bol často prezývaný ''„Doppel Blitz“'' (dvojitý blesk). Keď Dornier Do 17 nahradil He 70, Heinkel potreboval dvojmotorový stroj, aby mohol konkurovať svojim protivníkom. Na návrhu tohoto stroja strávil 200 000 hodín. Trup bol predĺžený z 11,7 na 17,4 m a rozpätie z 14,6 na 22,6 m.
Stroje boli poháňané motormi [[DB 600]], ale keďže tieto boli použité primárne pre stroje [[Messerschmitt Bf 109|Bf 109]] a [[Messerschmitt Bf 110|Bf 110]] ďalšie verzie od verzie E dostali motory [[Jumo 210]] a [[Jumo 211]]. Ďalšia verzia F mala upravené krídlo, ktoré malo jednoduchšiu výrobu. Veľkými úpravami prešla verzia P, ktorá mala nové motory [[Daimler-Benz DB 601]], celkom nový typ zasklenej aerodynamickej kabíny. Vďaka týmto úpravám dosahoval stroj vo výške 5000 m rýchlosť 475 km/h a jeho cestovná rýchlosť vzrástla na 370 km/h. Čoskoro sa však ukázalo, že s dodávkami výkonných motorov Daimler-Benz budú problémy a preto sa začalo opäť laborovať s motormi Junkers Jumo 211. Po ich inštalácii do draku verzie P vznikla najrozšírenejšia verzia H. Bola vyrábaná od roku 1940 do roku 1944. Bolo vyrobených mnoho variánt tejto verzie, zaujímavý bol napr. He 111H-22, ktorý mohol niesť podvesenú jednu strelu [[Fieseler Fi 103|V-1]]. Zaujímavosťou bola verzia aj He 111Z, ktorá sa skladala z 2 spojených He 111, ktoré mali v mieste spoja na krídlach ďalší motor. Tieto stroje boli používané na vlečenie ťažkých klzákov [[Messerschmitt Me 321]] alebo dvoch [[Gotha Go 242]]. Napriek tomu, že Heinkely 111 evidentne zastarali od roku 1942 aj na východnom fronte, boli Nemci, kvôli nedostatku iných ťažších bombardérov vyrábať tieto lietadlá až do roku 1944.
== Prvý let ==
Prvý prototyp He 111 vzlietol 24. februára [[1935]], pilotovaný hlavným testovacím pilotom [[Gerhard Nitschke|Gerhardom Nitschke]], ktorému bolo prikázané nepristávať na firemnom letisku továrne Heinkel v [[Rostock|Rostocku]]-[[Marienhe]], pretože pristávacia dráha bola príliš krátka, a namiesto toho pristáť v [[Rechlin|Rechline]]. Avšak pilot rozkaz ignoroval a pristál v Marienhe. Okrem iného skonštatoval, že tento stroj je dobrý pri manévrovaní v malej rýchlosti a tak nehrozilo riziko, že by preletel pristávaciu dráhu. Nitschke si taktiež pochvaľoval na tú dobu dosť vysokú letovú rýchlosť a dobré letové a pristávacie vlastnosti, stabilitu počas letu, postupného klesania, a pri lete s jedným motorom, pričom netrpel predným náklonom pri vysunutí podvozku. Avšak počas druhého testovacieho letu Nitschke odhalil, že stroj trpí pozdĺžnou nestabilitou pri stúpaní a lete v plnej rýchlosti a taktiež, že krídelká nemajú požadovaný účinok.
Koncom roka 1935 boli vyrobené prototypy V2 a V4, pod civilným označením ''D-ALIX'' a ''D-ALES'' a ''D-AHAO''. D-ALES sa stal prvým prototypom verzie '''He 111A-1'''. Dňa 10. januára 1936 bol uznaný najrýchleším lietadlom na svete, pričom jeho rýchlosť dosahovala 402 km/h. To však nebola pravda, pretože najrýchlejším lietadlom v tom čase bolo [[Macchi M.C.72]], ktoré získalo toto prvenstvo už v roku 1934. He 111 by bol dosiahol ešte väčšiu rýchlosť, ak by boli inštalované motory DB 600, s výkonom 746 kW (1 000 hp). Avšak nemecký letecký priemysel nedisponoval motormi s väčším výkonom než 447kW (600 hp) a tak bol Heinkel nútený použiť motor BMW VI.
== Výroba ==
| |||