Súhvezdie: Rozdiel medzi revíziami

 

'''Súhvezdie''' v širšom zmysle je skupina [[hviezda|hviezd]] alebo [[asterizmus]], ktoré spolu navzájom zdanlivo súvisia a vytvárajú určitý obrazec na [[obloha|oblohe]]. V trojrozmernom [[priestor]]e väčšina hviezd v jednotlivých súhvezdiach spolu prakticky nesúvisí, ale pre pozorovateľa na [[Zem]]i sa zdá, že sú blízko seba. Vo väčšine súhvezdí sa nachádza výrazný obrazec, ktorý sa v [[hviezdna mapa|hviezdnych mapách]] naznačuje ''spojnicami'', čiarami, ktoré spájajú jednotlivé jasné hviezdy. Spojnice slúžia na ľahšiu orientáciu pozorovateľa na oblohe.

V užšom a presnejšom zmysle je súhvezdie oblasť hviezdnej oblohy s presne vymedzenou polohou a hranicami, pričom moderná astronómia dnes rozlišuje 88 súhvezdí, ktoré sú väčšinou založené na Ptolemaiových 48 súhvezdiach. Každá časť oblohy patrí do nejakého súhvezdia, teda neexistuje žiadna časť oblohy, ktorá by nebola súčasťou nejakého súhvezdia. Do daného súhvezdia patria aj všetky ostatné [[vesmír]]ne objekty, napríklad [[hviezdokopa|hviezdokopy]], [[hmlovina|hmloviny]] a [[galaxia|galaxie]]. Jedinou hviezdou, ktorá nie je časťou nijakého súhvezdia je [[Slnko]], pretože pri svojom zdanlivom pohybe po oblohe sa striedavo premieta do jedného z trinástich rôznych súhvezdí, ktoré nazývame [[zvieratníkové súhvezdie|zvieratníkové súhvezdia]]. Do zvieratníkových súhvezdí sa premietajú aj všetky [[planéta|planéty]] [[slnečná sústava|slnečnej sústavy]] a [[Mesiac]].

 

 

Väčšina dnešných súhvezdí severnej oblohy má názvy pochádzajúce z gréckej mytológie. Každé súhvezdie má svoj [[latinčina|latinský]] názov, ktorý je medzinárodne používaný, trojpísmenovú skratku a privlastňovací [[genitív]]. Privlastňovací genitív slúži na označenie hviezd v súhvezdiach a dáva sa za [[Flamsteedovo číslo|Flamsteedovo]] alebo iné katalógové číslo hviezdy. Najjasnejšie hviezdy súhvezdí sú označované [[grécka abeceda|gréckymi písmenami]]. U približne 100 hviezd sa stále bežne používajú ich vlastné mená, ktoré majú väčšinou starogrécky alebo staroarabský pôvod.

Pomenovanie nápadných hviezdnych obrazcov na oblohe podľa zvierat alebo postáv zaviedol už [[Ptolemaios]]. Vo svojom diele [[Almagest]] zaviedol 48 súhvezdí, pričom za súhvezdie sa považovalo zoskupenie niekoľkých jasných alebo menej jasných hviezd. Tieto súhvezdia nemali nijaké ohraničenie, čo viedlo k mnohým nejasnostiam. Od [[16. storočie|16.]] do [[18. storočie|18. storočia]] vzniklo niekoľko nových súhvezdí, pričom niektoré staré boli zrušené. Z novšieho obdobia pochádzali hlavne názvy najjužnejších súhvezdí. Tieto nové súhvezdia boli pomenované napríklad podľa predmetov, ktoré súviseli s technickým pokrokom, napr. [[súhvezdie Ďalekohľad|Ďalekohľad]] alebo [[súhvezdie Mikroskop|Mikroskop]]. Medzi [[astronóm]]ov, ktorí zaviedli množstvo novodobých súhvezdí na severnej ako aj južnej oblohe patrí [[William Herschel]] a [[Nicolas Louis de Lacaille]]. V roku [[1928]] zaviedla Medzinárodná astronomická únia oficiálny a už ďalej nemenný počet 88 súhvezdí. Každé súhvezdie má presne určené hranice, ktoré však musia kopírovať sieť [[poludník]]ov a [[rovnobežka|rovnobežiek]] [[rovníkové súradnice|rovníkových súradníc 2. druhu]]. Hranica každého súhvezdia preto ide len severo-južným, alebo východo-západným smerom - nemôže ísť napríklad zo severovýchodu na juhozápad. Pri vytváraní hraníc súhvezdí vychádzala únia z [[hviezdny atlas|atlasu]] od [[August Argelander|Augusta Argelandera]] z roku [[1843]] a z atlasu [[Benajmin Apthorp Gould|Apthorpa Goulda]] z roku [[1877]], ktorý zreformoval hranice južných súhvezdí predtým spomínaného atlasu. Hranice boli počítané pre [[ekvinokcium]] 1875.0 a práve kvôli [[precesia|precesnému pohybu]] zemskej osi dnes už presne nekopírujú súradnicovú sieť.

 

 

== Delenie súhvezdí ==

 

[[Kategória:Súhvezdia| ]]

{{Link GA|ar}}

{{Link GA|de}}

[[kn:ನಕ್ಷತ್ರಪುಂಜ (Constellation)]]

[[ko:별자리]]

[[lb:Stärebild]]

[[li:Starebeeld]]