Blu-ray: Rozdiel medzi revíziami

Disk '''Blu-ray''' (z [[angličtina|anglického]] ''Blue Ray'', teda modrý lúč) je jeden z najnovších formátov vysokokapacitných optických diskov určených primárne pre uloženie videa vo vysokom rozlíšení a/alebo veľkého množstva dát. Štandard Blu-ray jevyvíja vyvíjaný konzorciomkonzorcium spoločností Blu-ray Disc Association (BDA). V porovnaní s konkurenčným formátom [[HD DVD]] má Blu-ray vyššiu kapacitu v každej vrstve, a to 25 GB oproti 15 GB, ale v prvotnej fáze bude jeho výroba drahšia.

Názov Blu-ray je odvodený od farby vlnovej dĺžky lasera (405 nanometrov), ktorý číta dáta na nosiči. Vzhľadom na nižšiu vlnovú dĺžku umožňuje systém Blu-Rayray uložiť na štandardný disk s priemerom 12 cm výrazne viac dát, akonež [[DVD]], ktoré používa červený laser s vlnovou dĺžkou 650 nm.

Pôvodný vývoj nového média pre vysokú kapacitu záznamu začala firma [[Sony]] vo forme dvoch projektov s použitím nových, krátkovlnných diód: UDO (Ultra Density Optical) a DVR Blue (spolu s firmou [[Pioneer]]). Druhý z projektov sa uchytil a stal sa základom pre budúcu špecifikáciu Blu-ray (presnejšie pre BD-RE). V princípe si boli obe technológie podobné. Prvé prototypy DVR Blue boli prezentované na výstave [[CEATEC]] v októbri 2000. Vzhľadom kna tomuto, že Blu-ray Disc norma definuje záznam dát na vrstvu najbližšie k povrchu disku, boli prvotné disky boli náchylné na kontamináciu a škrabance a museli byť uzatvorené v plastových kazetách (caddy) pres cieľom ich ochranuochrany. Dňa 19. februára 2002, bol projekt oficiálne označený ako ''Blu-ray'' a médium ako ''Blu-ray Disc'', pričom bol ohlásený vznik pracovnej skupiny ''Blu-ray Disc founder group''. Skupina zahájilazačala svoju činnosť 20. mája 2002. Spojilo sa v nej deväť popredných elektronických firiem: [[Sony]], [[Panasonic]], [[Pioneer]], [[Philips]], [[Thomson]], [[LG Electronics]], [[Hitachi]], [[Sharp]] a [[Samsung]] (teraz už aj v Blu-Rayray 3D). Výstupom bolo definovanie štandardu a smeru ďalšieho vývoja. V máji 2004, sS cieľom umožniť väčšiu účasť ďalších firiem, v máji 2004 oznámila táto skupina vytváranie asociácie ''Blu-ray Disc'', ktorá začala svoju činnosť 4. októbra 2004. Dnes má asociácia 19 členov.

Jednovrstvový Blu-ray disk (BD) umožňuje uložiť 23,3 GB, 25 GB alebo 27 GB dát, čo je dosťdostatočná prekapacita poskytujúca štyri hodiny videavideozáznamov so zvukom vo vysokom rozlíšení. Dvojvrstvový BD umožňuje uložiť na nosič až dvojnásobok, teda 46,6 GB, 50 GB alebo 54 GB. Disky s kapacitami 100 a 200 GB, teda štyrmi alebo ôsmimi vrstvami, sú vo vývoji.

V pláne je aj výroba diskov s priemerom 8 cm prena použitieúčely využívania v digitálnych videokamerách. Tieto disky by mali dosahovať kapacitu 15,6 GB v dvoch vrstáchvrstvách.

Systémy Blu-ray využívajú prena čítanie a zápis dát modro-fialovýmodrofialový laser s vlnovou dĺžkou 405 nanometrov. Bežné [[CD]] a [[DVD]] používajú infračervený laser s vlnovými dĺžkami 780 a 650 nanometrov. Najmenší bod, na ktorý je schopný laser zaostriť, je obmedzený rozptylom a závisí naod vlnovej dĺźkedĺžky svetla a numerickej cloneclony použitého objektívu. Znížením vlnovej dĺžky, využitím vyššej clony (0,8 v porovnaní s 0,6 pre DVD), použitím systému duálneho objektívu a vytvorením tenšej odrazovej vrstvy, môže byťmožno laserový lúč presnejšie zaostrenýzaostriť na povrch disku. Tým sa na disku vytvorí menší bod, čo umožní umiestniť viac informácií do danej plochy. Okrem vylepšení v oblasti optiky, sú dáta sú zakódované zdokonaleným a optimalizovaným kódovaním, čoho dôsledkom je ešte vyššia kapacita disku.

[[Kodek]]y využité pri ukladaní videavideo- a audiaaudiozáznamov výrazne ovplyvňujú priestor, ktorý je potrebný prena uloženie obsahu disku. V prvej fáze uvedeneiauvedenia na trh budú všetky filmy uložené vo formáte [[MPEG-2]].

Formát BD-ROM podporuje minimálne tri video kódovaniavideokódovania: [[MPEG-2]], čo je štandard, ktorý využívanývyužíva aj [[DVD]]; H.264/AVC odvodený z [[MPEG-4]]; a [[VC-1]] založený na kodeku použitom vo [[Windows Media]] 9 od [[Microsoft]]u. MPEG-2 umožňuje uložiť na jednovrstvový BD-ROM približne dve hodiny obsahu vo vysokom rozlíšení, druhý a tretí kodek, ktoré sú efektívnejšie, umožňujú uložiť až štyri hodiny obsahu vo vysokom rozlíšení na jednu vrstvu.

Spoločnosť [[JVC]] vyvinula technológiu s troma vrstvami, ktorá umožňuje uložiť v rozdielnych vrstvách dáta vo formáte DVD a dáta vo formáte Blu-ray. To by zákazníkovi umožnilo kúpiť disk prehrateľnýprehrávateľný naprostredníctvom súčasných DVD prehrávačochprehrávačov a v budúcnosti, ak si zákazník kúpi Blu-ray prehrávač, bude mať možnosť sledovať obsah s vysokým rozlíšením z toho istého disku.