Frazeologizmus: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Zmenil: be-x-old:Фразэалёгія |
d r2.5.2) (robot Odobral: be, be-x-old, da, en, hr, io, it, ka, nl, pl, pt, ru, uk; kozmetické zmeny |
||
Riadok 10:
== Iné definície frazémy/frazeologizmu ==
* V starších definíciách: ustálené slovné spojenie ekvivalentné so slovom.
* Základná jednotka frazeologického systému jazyka.
* Špecifický typ ustáleného slovného spojenia vyznačujúci sa expresívnosťou a obraznosťou, ktorého zložky sa úplne alebo aspoň čiastočne desémantizovali.
* V niektorých frazeologických koncepciách slovné spojenie blížiace sa frazeológii (napr. v niektorých bulharských teóriách).
* V českej frazeologickej teórii F. Čermáka:
** súčasť zdvojeného názvu (frazéma a idióm) základnej jednotky frazeológie.
** aj samostatne názov pre základnú jednotku frazeológie pri uprednostnení jej tvarových aspektov (vedľa toho názov idióm ako pomenovanie základnej jednotky frazeológie pri jej sledovaní viacej zo sémantického hľadiska)
== Klasifikácia ==
Riadok 36:
=== Podľa sémantiky (Sémantická klasifikácia frazém) ===
Táto klasifikácia je založená na tom, do akej miery je význam frazémy motivovaný významami jej zložiek. Základy tejto klasifikácie položil už V. V. Vinogradov. V jeho prácach sa tu vydeľovali tri typy frazém, a to:
* [[frazeologický zrast]] ([[frazeologická zrastenina]])
* [[frazeologický celok]]
* [[frazeologické spojenie]]
Ďalšie rozvíjanie tohto triedenia išlo rozličnými smermi. Niektoré frazeologické teórie napr. odkrývali prechodné typy frazém (teda jednak medzityp stojaci medzi frazeologickými zrastmi a frazeologickými celkami a jednak medzityp stojaci medzi frazeologickými celkami a frazeologickými spojeniami), kým iné teórie vydelili popri troch už známych typoch, ďalší, resp. neskôr ďalšie osobitné sémantické typy frazém, a to konkrétne frazeologické skupiny (grupy, starší názov [[frazeologický výraz|frazeologické výrazy]]) a [[frazeologická združenina|frazeologické združeniny]]. Ukázalo sa však, že cesta viac-menej subjektívneho určovania motivačného vzťahu medzi významom frazémy a jej zložkami je neproduktívna a pre jej vágnosť nemá väčší praktický ani teoretický úžitok.
Riadok 52:
=== Podľa ustálenosti ===
Z tohto hľadiska existuje:
* petrifikovaná frazéma (frazéma, ktorá nepripúšťa absolútne žiadne zmeny) - svätosväte
* jednotka s paradigmatickými formami - lepím/lepíš/lepí...sa niekomu na päty
* jednotka s variantmi frazémy
=== Podľa funkcie (Funkčná klasifikácia frazém) ===
Bežne sa vyčleňujú tri druhy frazém podľa funkcie:
* frazémy s nominatívnou (pomenovacou) funkciou
* frazémy s komunikatívnou (výpovednou) funkciou
* frazémy s nominatívno-komunikatívnou funkciou.
K nim J. Mlacek pridáva 4. typ frazém: frazémy, ktoré nemajú výraznú nominatívnu ani komunikatívnu funkciu. Porov. frazémy s nominatívnou funkciou, frazémy s komunikatívnou funkciou, frazémy s nominatívno-komunikatívnou funkciou.
Riadok 66:
=== Podľa syntaktickej konštrukcie (Konštrukčná klasifikácia frazém) ===
Frazémy sa z tohto hľadiska delia na:
* [[frazeologický zvrat]] = jednotka so syntagmatickou slovesnou stavbou
* [[frazeologický výraz]] = jednotka s mennou (neslovesnou) syntagmatickou stavbou (napr. tichá voda, kategorický imperatív, vo dne v noci a pod.)
* [[fráza]] = jednotka s vetnou alebo súvetnou stavbou
* [[minimálna frazéma]]/ [[úslovie]] = jednotka s nesyntagmatickou stavbou, teda s jedným pôvodne plnovýznamovým slovom (napr. do popuku, na posmech a pod.)
* novšie aj: jednotky, ktoré sa skladajú iba z pôvodných neplnovýznamových slov (napr. len aby, že či a pod., na ich pomenovanie sa odporúča názov [[subfrazéma]].
Niekedy sa tu vydeľoval aj tzv. konštrukčne premenlivý typ (šiť horúcou ihlou – horúcou ihlou šité), ale ten treba presnejšie špecifikovať vo vzťahu k frazeologickým derivátom a tiež k frazeologickým transformáciám. V zásadných bodoch toto rozdelenie frazém korešponduje s typmi podľa funkčnej klasifikácie frazém.
Riadok 108:
[[Kategória:Literárne pojmy]]
[[cs:Frazém]]
[[de:Phraseologismus]]
[[et:Fraseologism]]
| |||