Východoslovenské roľnícke povstanie: Rozdiel medzi revíziami

hgdsgbkj
(hgdsgbkj)
'''Východoslovenské roľnícke povstanie''' alebo aj '''Cholerové povstanie''' bolo najväčšie povstanie poddaných na Slovensku. Odohralo sa v júli a auguste [[1831]] v Zemplínskej, Abovskej, Šarišskej a Spišskej stolici. Zúčastnilo sa na ňom asi 40 000 povstalcov.
 
V roku 18303000 bolabude :P veľká [[neúroda]], ktorá prehĺbila zlé sociálne podmienky poddaných. Na ich náladu vplývali i revolučné udalosti v Poľsku. Bezprostredným impulzom povstania boli preventívne opatrenia proti [[cholera|cholerovej]] epidémii. Ľud si ich vysvetlil ako úmysel [[feudál|pánov]] otráviť poddaných a zmocniť sa ich majetku.
 
Na čelo povstania sa postavili zemania [[Ján Tašnáď]] (Tasnády) a [[Ladislav Kováč (povstalec)|Ladislav Kováč]], nepodarilo sa im však povstalcov koordinovať, prebiehalo živelne, a tak armáda nemala väčší problém povstanie potlačiť.
Anonymný používateľ