Charlotta Cordayová: Rozdiel medzi revíziami

posledným želaním bolo, aby jeden z členov národnej gardy nakreslil jej portrét. Ako odmenu mu venovala kaderu svojích vlasov. Počas celého procesu preukazovala Charlotta nevšednú vyrovnanosť a kľudpokoj. Cestu na popravisko zaznamenal vo svojich pamätiach parížsky kat [[Charles Henri Sanson|Sanson]]:

''Vystúpili sme na káru. Boli tam dve miesta na sedenie, ponúkol som jej, nech si sadne, odmietla. (...) Ja som sa každú chvíľu otáčal, aby som sa na ňu pozrel a čím viac som sa na ňu pozeral, tým viac som od nej nemohol odtrhnúť oči. Nebolo to kvôli jej kráse, ktorá bola skutočne nevšedná, ale zdalo sa mi nemožné, že celý ten čas zostáva taká kľudnápokojná, odvážna (...) a stále som sa uisťoval, či neomdlela. (...) Keď som povedal: “Trvá to dlho, však?”, odpovedala len: “Ach čo! Veď tam dôjedeme.” a jej hlas bol úplne kľudnýpokojný. Keď sme prišli na Námestie Revolúcie, postavil som sa pred ňu, aby nevidela gilotínu. Pozrela sa na mňa a povedala: “Mám právo byť zvedavá. Nikdy som to nevidela.”''