Severská mytológia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Adrian (diskusia | príspevky)
Vytvorená stránka „thumb|Thor na kresťanskej kresbe '''Severská mytológia''' je súhrn povestí, legiend a predstáv o hrdinoch, boho...“
 
Adrian (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 2:
'''Severská mytológia''' je súhrn povestí, legiend a predstáv o hrdinoch, bohoch, vzniku, účelu a konci sveta pochádzajúci od [[Germáni|germánskych]] kmeňov obývajúcich [[Škandinávia|Škandinávsky polostrov]] a jeho okolie. Ide napr. o [[Nóri|Nórov]], [[Švédi|Švédov]] alebo [[Dáni|Dánov]], ktorých spája spoločná [[Vikingovia|vikingská]] minulosť. V širšom zmysle ide o staré náboženské predstavy spoločné všetkým germánskym kmeňom, teda napr. aj [[Anglovia|Anglom]] alebo [[Sasi (kmeň)|Sasom]]. Tí však prijali [[kresťanstvo]] oveľa skôr ako severania. K severskej mytológii sa niekedy tiež radí [[fínska mytológia]].
 
Severský [[Panteón]] tvoria dve skupiny bohov, vojnoví [[ÁsoviaAsovia]] a [[Vanovia]] spojovaní s plodnosťou. Za najvyššieho boha sa dá považovať [[ÓdinOdin (boh)|Odin]], jeden z troch prvotných bohov a patrón [[Mágia (ezoterizmusokultizmus)|mágie]] a [[runy|rún]], [[Thor]], boh vojny a [[Frey]], boh plodnosti. Okrem bohov existujú aj zlí [[obor|obri]], svetlí [[álfoviaalfovia]] a tiež čierni [[álfoviaalfovia]] (trpaslíci). V severskej mytológii tiež existuje pomerne nejasný systém [[severská kozmológia|deviatich svetov]] spojených svetovým jaseňom [[Yggdrasil]]om, v ktorých sídlia spomínané stvorenia, ľudia a duše mŕtvych.
 
== Stvorenie sveta ==
Na začiatku sveta existovala len priepasť [[Ginnungagap]] medzi [[Niflheim]]om na severe, ríšou chladu a hmly a [[Múspellheim]]om na juhu, ríšou ohňa. V [[Niflheim]]e sa nachádzala všetkopohlcujúca studňa Hwergelmir, z ktorej vytieklo dvanásť riek, ktorých voda stále zamŕzala. Na túto masu ľadu začalo pôsobiť teplo z [[Múspellheim]]u a z kvapiek vzniknutých z roztápajúceho ľadu povstal mrazivý [[obor]] [[Ymir]]. Súčasne s ním vznikla na mlieko bohatá krava [[Audhumla]], ktorej mliekom sa živil. Tá však začala olizovať slaný kameň (alebo aj slanú ľadovú kryhu), prvý deň z ľadu vystúpili vlasy, druhý deň hlava a tretí deň celý muž, praotec [[Ásovia|Ásov]] [[Buri]]. Medzitým [[Ymir]]ovi v ľavom podpazuší vznikol muž a žena, trením nôh o seba vznikol šesťhlavý obor [[Thrudgelm]]. [[Buri]] nevedno ako splodil syna [[Bor (severská mytológia)|Bora]], ktorý si vzal za manželku obryňu [[Bestla|Bestlu]], dcéru obra [[Bolthorn]]a a spolu splodili troch synov menom [[ÓdinOdin (boh)|Odin]], [[Vili]] a [[Vel]]. Tí videli ako sa z [[hermafrodit]]a [[Ymir]]a rodia stále noví obri a preto sa rozhodli zabiť jeho i jeho potomkov. V krvi zabitého praotca obrov sa utopili všetci obri až na [[Thrudgelmir]]ovho syna [[Bergelmi]]ho a jeho ženy. Mŕtve telo odtiahli Borovi synovia doprostred [[Ginnungagap]]u a začali z neho tvoriť svet. Z jeho mäsa vytvorili krajinu, z kostí hory, z krvi moria a rieky, z vlasov stromy a z mozgu oblaky. Do svetových strán postavili škriatkov nazývaných Ausbui, Westra, Sudre a Nord, a z Ymirovho obočia vytvorili múr chrániaci svet ľudí pred obrami. Nakoniec vyzdvihli na nebo jeho lebku a do nej uschovali ohnivú iskru z [[Múspellheim]]u čím stvorili Slnko.
 
Ľudia vznikli tak, že keď [[Ódin]], [[Vili]] a [[Vel]] prechádzali po morskom pobreží narazili na vyplavené stromy vdýchli im život, prvý muž sa volal Ask ("jaseň") a prvá žena Emblém ("jiva"). Jeden z bohov im vdýchol život, druhý im dal rozum a pohyb a tretiu podobu a zmysly. Potom sa bohovia odobrali do [[Ásgard]]u, ktorý spojili s [[Midgard]]om, svetom ľudí, dúhovým mostom nazývaným [[Bifröst]].