Terezianum (Bratislava): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Externé odkazy: prt |
d wikilinky |
||
Riadok 1:
[[Obrázok:Map of Bratislava castle.jpg|right|thumb|Na pláne hradu z druhej polovice 18. storočia je zakreslená i poloha Tereziana (pri paláci vpravo)]]
'''Terezianum''' je názov zaniknutého [[Baroko|barokového]] paláca na [[Bratislavský hrad|Bratislavskom hrade]] postaveného v druhej polovici 18. storočia (existoval v rokoch 1768
Jeho výstavba je spojená s pôsobením vojvodu [[Albert Saský (1738
== Palác uhorského miestodržiteľa ==
V roku 1766 sa novovymenovaný miestodržiteľ so svojou manželkou nasťahovali do prestavaných priestorov [[Kráľovský palác na Bratislavskom hrade|kráľovského paláca]] na hrade. Albert bol veľkým milovníkom umenia a hradné sály sa čoskoro zaplnili umeleckými zbierkami. Vzhľadom k dispozične nevyhovujúcim miestnostiam paláca ako aj skutočnosti, že nespĺňali nároky na komfortné bývanie, rozhodla Mária Terézia o vybudovaní prístavby ku kráľovskému palácu na Bratislavskom hrade, ktorá by mala vo všetkých ohľadoch naplniť túžbu manželov po lepšom bývaní.
== Výstavba ==
V roku 1767 podľa Albertových predstáv projekt vypracoval [[Franz Anton Hillebrandt]], hlavný architekt Uhorskej kráľovskej stavebnej komory, ktorého honosné prestavby cisárskych rezidencií sa stali veľmi obdivovanými. Stavba dostala pôvodne jednoduchý názov „nová budova“, neskôr (až v druhej polovici 19. storočia, keď už zo stavby ostali len ruiny) bol zmenený na „Terezianum“.
[[Obrázok:Anonym Albert von Sachsen-Teschen.jpg|left|thumb|180px|Princ [[Albert Saský (1738
V tejto súvislosti za povšimnutie stojí fakt, že v [[Österreichische Nationalbibliothek|Národnej knižnici]] vo [[Viedeň|Viedni]] boli v roku 2008 objavené dovtedy neznáme mapy, ktoré boli identifikované ako projekty palácovej prístavby Bratislavského hradu.
Řádek 20 ⟶ 18:
== Interiérové vybavenie ==
Napriek zdanlivo malým priestorom tu bolo dosť miesta pre plánované využitie. Prízemie stavby zaberala Albertova zbierka zbraní a obrazáreň starých majstrov. Na prvom poschodí bola rodinná galéria ako aj zbierka grafických listov a knižnica. Druhé a tretie poschodie vypĺňali obytné priestory: druhé bolo vyhradené Márii Terézii, na treťom býval miestodržiteľský pár. Okrem toho budova disponovala i ďalšími miestnosťami, boli tu predsiene, prijímací salón, toalety, izby pre služobníctvo, jedáleň.
Řádek 30 ⟶ 27:
== Úpadok a zánik ==
Úpadok stavby nastúpil s dobou zrušenia miestodržiteľského úradu v Bratislave. Pôvodne kráľovský majetok sa z dôvodu nepotrebnosti dostal po prechodnom období existencie [[generálny seminár|generálneho seminára]] do rúk vojenskej správy, ktorá na hrade zriadila kasárne. Dielo skazy dovŕšil v roku 1811 požiar, ktorý zničil nielen palác a priľahlé stavby, vrátane Tereziana, ale podľahla mu aj značná časť podhradia.
Řádek 36 ⟶ 32:
== Zdroje ==
* A. Fiala a kol., ''Bratislavský hrad'', Alfa-press, Bratislava, 1995
* A. Markovich, J. Huťťanová, ''Príbeh hradu Bratislava'', Vydavateľstvo Kala, 2007
Řádek 42 ⟶ 37:
== Externé odkazy ==
* [http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/pamatnici-historie/novy-palac-dala-postavit-maria-terezia.html?page_id=164250 Nový palác dala postaviť Mária Terézia]
* [http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/pamatnici-historie/za-marie-terezie-postavili-novy-palac.html?page_id=104573 Za Márie Terézie postavili nový palác]
| |||