Maurice Jarre: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.1) (robot Zmenil: cs:Maurice Jarre |
Text |
||
Riadok 1:
'''Maurice-Alexis Jarre''' (*[[13. september]] [[1924]],
▲'''Maurice Jarre''' ([[13. september]] [[1924]] - † [[29. marec]] [[2009]]) bol [[Francúzsko|francúzsky]] hudobný skladateľ, otec [[Jean Michel Jarre|Jeana Michela Jarra]].
Skomponoval scénickú hudbu k viac ako 150 filmom, z ktorých ''[[Lawrence z Arábie]]'' (1962), ''[[Doktor Živago (film)|Doktor Živago]]'' (1965) a ''[[Cesta do Indie]]'' (1984) režiséra [[David Lean|Davida Leana]] získali cenu americkej [[Akadémia filmových umení a vied|Akadémie filmových umení a vied]] v kategórii Najlepšia pôvodná hudba. Jarre bol taktiež držiteľom piatich [[Zlatý glóbus|Zlatých glóbusov]] za pôvodnú hudbu k filmom ''Doktor Živago'', ''Cesta do Indie'', ''[[Pobrežie moskytov]]'' (1986), ''[[Gorily v hmle]]'' (1988) a ''[[Prechádzka v oblakoch]]'' (1995). [[Soundtrack]] s jeho hudbou k filmu ''Doktor Živago'' vyhral v roku 1967 cenu [[Grammy]] v kategórii Najlepšia pôvodná hudba z filmu alebo televízneho programu. Maurice Jarre má svoju hviezdu aj na [[Hollywoodsky chodník slávy|Hollywoodskom chodníku slávy]].
==Mladosť==
Jarre sa narodil 13. septembra 1924 vo francúzskom [[Lyon|Lyone]] rodičom Gabrielle a Andremu Jarreovcom. Bol [[Rusko|ruského]] pôvodu. Najskôr začal študovať inžinierstvo na parížskej [[Sorbonna|Sorbonne]], ale štúdium zanechal a proti vôli svojho otca sa rozhodol pre hudobnú kariéru. Nastúpil na [[Parížske konzervatórium]], odbor kompozícia a harmónia, kde boli jeho učiteľmi skladatelia svetových mien ako [[Arthur Honneger]] či [[Louis Aubert]]. Za hlavný hudobný nástroj si vybral [[perkusie]]. V roku 1951 sa Jarre stal hudobným riaditeľom [[Ľudové národné divadlo|Ľudového národného divadla]] v meste [[Villeurbanne]], pre ktoré skomponoval hudbu k 36 divadelným hrám vrátane slávneho [[Lorenzaccio (hra)|Lorenzaccia]]. Spolupracoval so skladateľom [[Pierre Boulez|Pierreom Boulezom]] a divadelnou spoločnosťou La Compagnie [[Jean-Louis Barrault|Jeana-Louisa Barraulta]] a [[Madeleine Renaudová|Madeleine Renaudovej]]. Vedno s [[Roland Petit|Rolandom Petitom]] napísal [[balet]] ''Notre Dame de Paris''.
==Film==
Písaniu [[filmová hudba|filmovej hudby]] sa Jarre začal venovať od začiatku päťdesiatych rokov [[20. storočie|20. storočia]]. Spolupracoval s mnohými poprednými režisérmi ([[Georges Franju]], [[David Lean]], [[Serge Bourguignon]], [[John Frankenheimer]], [[William Wyler]], [[Ronald Neame]], [[René Clément]], [[Alfred Hitchcock]], [[Franco Zeffirelli]], [[Richard Brooks]], [[Arthur Hiller]], [[John Huston]], [[Elia Kazan]], [[Robert Stevenson]]). Jeho hudba zaznela vo filmových tituloch ako ''[[Topás (film)|Topás]]'' (1969), ''[[Ryanova dcéra]]'' (1970), ''[[Človek, ktorý chcel byť kráľom]]'' (1975), ''[[Mohamed, boží posol]]'' (1976) či ''[[Posledný z veľkých]]'' (1976). Úspech zožali aj kompozície do televíznych seriálov ''[[Ježiš Nazaretský (TV seriál)|Ježiš Nazaretský]]'' (1977) a ''[[Šogun (TV seriál)|Šogun]]'' (1980).
V osemdesiatych rokoch sa jeho tvorba upriamila na [[sci-fi]] žáner. Zložil hudbu ku kultovému filmu ''[[Šialený Max a dóm hromu]]'' (1985), ďalej žánrovo podobným filmom ''[[Môj nepriateľ]]'' (1985), ''[[Útek zo sna]]'' (1984) alebo ''[[Solárni bojovníci]]'' (1986). Diapazón úspešných filmov, do ktorých Jarre skomponoval hudbu, dopĺňajú tituly ako ''[[Svedok (film)|Svedok]]'' (1985), ''[[Osudová príťažlivosť]]'' (1987), ''[[Gaby: Pravdivý príbeh]]'' (1987), ''[[Kokteil (film)|Kokteil]]'' (1988), ''[[Spoločnosť mŕtvych básnikov]]'' (1989), ''[[Jakubov rebrík]]'' (1990), ''[[Duch (film)|Duch]]'' (1990), ''[[Pán Jones]]'' (1993), ''[[Divoká rieka]]'' (1994) a ''[[Slnečná žiara]]'' (1999).
==Štýl==
Jarre písal partitúry najmä pre [[symfonický orchester]], v osemdesiatych rokoch však začal experimentovať aj so syntetickou elektronickou tvorbou. Vo svojich filmových partitúrach často používal [[perkusie]] a rôzne exotické [[folklór|folklórne]] hudobné nástroje – [[citara|citaru]], [[didgeridoo]], [[fujara|fujaru]] či [[Martenotove vlny]]. Zdôrazňoval pritom, že produkcia elektronických kompozícií bola preňho v skutočnosti vždy prácnejšia, drahšia i časovo náročnejšia než produkcia klasických orchestrálnych podkladov. Veľké množstvo jeho scénickej hudby z tohto obdobia obsahuje zmes elektronických a akustických prvkov. Napísal aj niekoľko symfonických kompozícií: ''Armide'', ''Passacaile'' – spomienka na učiteľa [[Arthur Honneger|Arthura Honnegera]], a [[kantáta|kantátu]] ''Giubelio'' pre pápeža [[Jána Pavla II.|Jána Pavla II.]] v troch častiach: ''Včera'', ''Dnes'' a ''Vždy''. Jednou z posledných skladieb Mauricea Jarrea je koncert pre elektronické hudobné nástroje v štyroch častiach: ''Stvorenie'', ''Evolúcia'', ''Zamorenie'' a ''Oslobodenie''.
==Rodina==
Maurice Jarre bol štyrikrát ženatý. Jeho prvou manželkou bola France Pejotová, s ktorou má syna [[Jean Michel Jarre|Jeana-Michela]]. Druhou manželkou mu bola francúzska herečka [[Dany Savalová]], s ktorou má dcéru Stephanie. Treťou manželkou mu bola americká herečka [[Laura Devonová]], s ktorou má syna [[Kevin Jarre|Kevina]], úspešného [[Hollywood|hollywoodskeho]] [[scenárista|scenáristu]]. Štvrtou manželkou mu bola Fong Khongová.
==Smrť==
Maurice Jarre zomrel 28. marca 2009 v [[Los Angeles]] na [[rakovina|rakovinu]] krátko po konaní [[Nemecko|nemeckého]] filmového festivalu [[Berlinale]], na ktorom mu udelili Cenu za celoživotné dielo.
{{DEFAULTSORT:Jarre, Maurice}}
[[Kategória:Narodenia v 1924]]
| |||