Kráľ (panovník): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
štylistika |
skutočné vysvetlenie do zátvorky – prosím nepíš do zhrnutia štylistika keď meníš definíciu |
||
Riadok 20:
Vo včasnom stredoveku bol v Európe titul kráľ väčšinou spätý s cirkvou. Udeliť tento titul mohol len [[pápež]]. Tento fakt je určený tým, že v rámci prechodu od kmeňovej spoločnosti k štátu zohrávalo kresťanstvo veľkú zjednocovaciu úlohu a stalo sa oporou monarchie ako formy vlády - Jeden Pán na Nebi, jeden Pán na Zemi. Vo vrcholno a neskorostredovekej [[Európa|Európe]] udeľoval hodnosť kráľa, resp. si nárokoval právo udeľovať túto hodnosť, [[rímskonemecký cisár]]. Často dochádzalo medzi pápežom a rímskonemeckým cisárom v tomto ohľade k sporom.
V niektorých štátoch resp. v Európe, v prípadoch, kedy sa kráľovský titul udeľoval dedične, sa kráľovská koruna dedila podľa zásady [[primogenitúra|primogenitúry]] - prvorodený - po meči, ak mal kráľ syna a dcéru, nástupcom sa stal syn. Existovali však aj iné spôsoby, ako napríklad princíp [[Seniorát (dedičská postupnosť)|seniorátu]] (najstaršieho v rodine). Kuriózny je princíp [[avunkulát]]u, v ktorom po ujcovi (
Kráľ bol najvyšší správny, súdny, zákonodárny orgán a veliteľ vojska. V raných dobách bolo územie štátu považované za patrimonium dynastie, čiže jej patrilo spolu s ľuďmi na tomto území.
|