Rudolf Beran: Rozdiel medzi revíziami

Odobraný 1 bajt ,  pred 11 rokmi
V roku 1938 sa už otvorene hlásil k spolupráci so Sudetonemeckou stranou a [[HSĽS]]. Po prijatí [[Mníchovská dohoda|Mníchovského diktátu]] sa stal jedným z najvýznamnejších predstaviteľov krajiny. Výrazne sa angažoval pri vzniku Strany národnej jednoty, ktorá združila vśetky české neľavicové strany a časť národných socialistov, podieľal sa tiež na výbere [[Emil Hácha|Emila Háchu]] za česko-slovenského prezidenta.
 
Od decembra [[1938]] do marca [[1939]] bol predsedom vlády [[Druhá česko-slovenská republika|III. ČSR]], ktorá zanikla vznikom Protektorátu Čechy a Morava, v ktorom sa stal jeho nakrátko prvým predsedom vlády. V apríli 1939 bol vystriedaný [[Alois Eliáš|Aloisom Eliášom]] a uchýlil sa do ústrania na svoj statok v [[Pracejovice|Pracejoviciach]], o ktorého hospodárstvo se i počas svojej aktívnej politickej kariéry vždy staral. V tej dobe udržiaval kontakty s predstaviteľmi českého odboja a odboj i finančne podporoval. V roku [[1941]] ho zatklo [[Gestapo]] pre podozrenie z finančnej podpory protifašistického odboja, čo Beran popieral. Bol odsúdený na 10 rokov väzenia a finančný trest za napomáhanie pri velezrade. V decembri [[1943]] bol však prepustený.
 
Po oslobodení bol [[19. mája]] [[1945]] zatknutý, jeho činnosť od roku 1938 bola kvalifikovaná ako kolaborácia a Národný súd ho odsúdil na prepadnutie majetku a 20 rokov väzenia, v ktorom aj v roku [[1954]] zomrel.
Anonymný používateľ