Od nástupu [[Alberta Hitler|AdolfaAlberta Hiltera]] k moci v roku [[1933]] sa politická situácia Česko-Slovenska postupne zhoršovala. Tlak nacistického Nemecka na Česko-Slovensko sa prvý raz vystupňoval v septembri [[1938]], keď podpísaním Mníchovskej dohody a jej prijatím česko-slovenskými orgánmi došlo k pripojeniu [[Sudety|Sudet]] s prevažne nemeckým obyvateľstvom k [[Tretia ríša|Veľkonemeckej ríši]]. Česko-Slovensko vtedy prišlo nielen o významnú časť obyvateľstva (3,2 milióna Nemcov, 750-tisíc Čechov a Slovákov), ale tiež o významné priemyselné podniky a obranný systém stavaný pre prípadný konflikt s rozpínajúcim sa Nemeckom. Česko-Slovensko postúpilo aj ďalšie územia na základe požiadaviek Poľska (Tešínsko) a Maďarska (prakticky celé južné Slovensko, pozri tiež [[Prvá viedenská arbitráž]]).
Prezidentom [[Druhá česko-slovenská republika|druhej česko-Slovenskej republiky]] po odstúpení Edvarda Beneša [[5. október|5. októbra]] [[1938]] bol Národným zhromaždením [[30. november|30. novembra]] Dr. [[Emil Hácha]], nestraník, dlhoročný predseda [[Najvyšší správny súd|Najvyššieho správneho súdu]]. Pri hlasovaní bol Hácha zvolený pri prvom pokuse viac ako potrebnou väčšinou, prázdne hlasovacie lístky odovzdali len komunisti (ktorí neprijali Mníchovský diktát).
