Chlodovik I.: Rozdiel medzi revíziami

▲k nastúpil na trón po svojom otcovi. Za ženu si vzal Chrodichildu z burgundského kráľovského rodu. Pod jej vplyvom prijal [[krst]]. Nebol známy len tým, že prijal [[kresťanstvo]], ale taktiež svojimi výbojmi. Okolo roku [[486]] zaútočil na Soissons, kde vládol [[Syagrius]], rex Romanorum. Syagrionova armáda bola zničená a Syagrius utiekol k vizigótskemu kráľovi [[Alarich II.|Alarichovi II.]] ([[484]]–[[507]]). Chlodovik naliehal na Alaricha, aby mu ho vydal. Ten tak urobil a Chlodovík Syagria zabil. V súvislosti s týmito udalosťami sa [[Frankovia]] zmocnili väčšiny severnej Galie. Najvýznamnejší vojenský úspech Chlodovik dosiahol v juhozápadnej Gálii proti Vizigótom. V roku [[502]] uzavrel s Alarichem II. mier. Je celkom možné, že Alarich prisľúbil odvádzať Frankom daň. Napriek tomu Chlodovik vpadol do jeho kráľovstva. Došlo k bitke, počas ktorej bol Alarich zabitý. Týmto Chlodovík takmer zdvojnásobil územie obývané rímskymi a germánskymi poddanými. Došlo tak k spojenectvu s východorímským cisárom [[Anastasios I. (cisár)|Anastasiom I.]] Ten ho dokonca obdaroval titulom consul aut augustus, teda niečo ako kolega [[cisár]]a. Chlodovik mal dosť veľkú moc na to, aby zjednotil Frankov. Pripojil a podmanil si územie ripuárských Frankov, ale aj územie ďalších franských kráľov. Zomrel roku [[511]] v Paríži a bol pochovaný v bazilike Svätých apoštolov, ktorú dal sám spolu s kráľovnou Chrodichildou postaviť. Kráľovná Chrodichilda odišla po smrti svojho muža do [[Tours]]u a tam slúžila v bazilike svätého Martina.Bol to zakladateľ franskej ríše