Solón: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 16 bajtov ,  pred 9 rokmi
d
robot Zmenil: hy:Սողոն; kozmetické zmeny
d (r2.7.1) (robot Pridal: scn:Suloni)
d (robot Zmenil: hy:Սողոն; kozmetické zmeny)
'''Solón''' (cca. [[630 pred Kr.]] – cca. [[560 pred Kr.]]) bol [[Atény|aténsky]] politik ([[archont]] a [[diallaktes]] – "zmierovateľ"), reformátor, básnik. Jeden z tzv. [[Siedmi mudrci|siedmich mudrcov]]. Prvý aténsky básnik známy podľa mena. Je považovaný za zakladateľa [[aténska demokracia|aténskej demokracie]].
 
== Pôvod ==
Bol [[aristokracia|aristokratického]] pôvodu (predkom rodiny bol [[Kodros]], posledný kráľ Atén), bol vážený občan, ale nemal veľa prostriedkov. Jeho otcom bol Exekestides. Venoval sa obchodu a veľa cestoval.
 
== Nástup k moci ==
V roku [[621]] pred Kr. boli v Aténach [[Drakon|Drakontom]]tom zavedené prísne tzv. [[drakonické zákony]]. V rokoch 630 – (?)604/(?)600/(?)595 bojovali Atény s [[Megara|Megarou]] o ostrov [[Salamína]]. ostrov bol námorne dôležitý. Aténčania boli v boji niekoľkokrát neúspešní, preto bol vydaný zákon, ktorý zakazoval riešiť otázku Salamíny pri politických rokovaniach a na verejnosti pod trestom smrti. Solón, ktorý s tým nesúhlasil, sa začal tváriť, že zošalel, a roku (?)604/(?)600/(?)595 raz na hlavnom námestí (agora) v Aténach verejne vo veršoch ([[elégia]] Salamis) rozprával o tom, ako Atény stratia hrdosť, ak si nechajú vziať Salamínu. Keďže bol považovaný za blázna, trest smrti sa mu vyhol. A svoj cieľ dosiahol - boje s Megarou boli obnovené a Megara bola porazená a Atény získali ostrov. Solón sa v bojoch zúčastnil ako veliteľ Atén (ako [[polemarchos]]).
 
== Reformy ==
V rokoch 594/593 pred Kr. bol jedným z [[archon|archontov]]tov s osobitnými právomocami pre riešenie sporov v aténskej spoločnosti.
 
=== Seisachtheia ===
(= gr. strasenie bremena). Jedným z prvých reformných krokov bolo zrušenie [[dlžné otroctvo|dlžného otroctva]]. Mnohí aténski občania sa dostávali do dlhov, ktoré nevládali splácať, preto im [[aristokracia]] zaberala majetky, prípadne ich predávali za hranice do otroctva. Solón za štátne peniaze vykúpil asi 4000 aténskych občanov z otroctva a vrátil ich späť do vlasti. Do budúcna zakázal ručiť svojou osobou za dlhy, takže občania sa už nemohli dostávať do dlžného otroctva.
 
=== Timokratická ústava ===
Jedným z najdôležitejších reformných krokov bolo zavedenie [[timokracia|timokratickej ústavy]], založenej na tom, že obyvatelia boli rozdelení do štyroch majetkových tried ([[majetkový cenzus]]) a na základe toho boli odstupňované ich politické práva:
* pentakosiomedimnoi - päťstomeričníci - boli to obyvatelia (rodová aristokracia, obchodníci, remeselníci), ktorých majetok vynášal ročne viac ako 500 meríc obilia (alebo iných potravín - olivový olej, víno) (jedna [[merica]] = 52 litrov);
* hippeis - jazdci - boli to obyvatelia, ktorých majetok ročne vynášal 300 - 500 meríc a mohli si dovoliť pri plnení vojenských povinností kúpiť koňa;
* zeugitai - záprahári - ich majetok vynášal ročne 200 - 300 meríc, vo vojsku slúžili ako ľahkoodenci;
* théti - najchudobnejší obyvatelia Atén, ich majetok ročne vynášal menej ako 200 meríc.
 
Na základe veľkosti majetku boli odstupňované [[politické práva]]: prvé dve triedy mohli voliť a byť volení do úradov, zatiaľ čo 3. a 4. trieda mohli len voliť.
Majetkový cenzus sa prejavil aj vo vojenskej oblasti, pretože všetci občania boli povinní plniť si vojenské povinnosti, pričom si každý musel zabezpečiť vojenskú výstroj a výzbroj podľa veľkosti majetku. Najbohatší občania tvorili vo vojsku oddiely [[ťažkoodenci|ťažkoodencov]] (hoplites), chudobnejší tvorili oddiely [[ľahkoodenci|ľahkoodencov]] (peltastes).
 
=== Ďalšie zákony ===
Solón okrem toho spísal aj viaceré zákony, ktoré upravovali hospodárske a sociálne vzťahy v Aténach. Tieto zákony boli vyryté do drevených hranolov (kyrbeis), ktoré boli vystavené na [[agora|agore]], kde si ich mohol každý prečítať. Predovšetkým pre podporu chudobnejších občanov zakázal vývoz obilia z krajiny, na druhej strane podporoval vývoz olivového oleja a vína. Podporoval aj rozvoj remesiel, podľa jedného zákona ak otec nedal syna vyučiť remeslu, ten sa nemusel o otca starať v starobe. Takisto bolo stanovené, že v politických sporoch sa každý občan musí postaviť na jednu alebo druhú stranu (nemohol sa "zdržať hlasovania"). Solón tým chcel zabrániť rôznym nebezpečným výstrelkom, za ktoré boli zodpovední obyčajne občania, ktorí si chceli presadiť svoje vlastné záujmy.
 
=== Politické inštitúcie ===
Výkonnými úradníkmi v Aténach zostali aj po Solónových reformách každoročne volení úradníci - archonti (bolo ich volených deväť). Po skončení funkčného obdobia sa stávali členmi aristokratickej rady - [[areopág]]u, ktorý kontroloval úradníkov.
 
V [[ľudové zhromaždenie|ľudovom zhromaždení]] (ekklesia) sa schádzali všetci aténski občania, ktorí hlasovaním schvaľovali rozhodnutia rady 400. Neskôr (po Kleisthenovej reforme) sa ľudové zhromaždenie stalo najdôležitejšou politickou a súdnou inštitúciou.
 
== Význam Solónových reforiem ==
Solón svojimi reformami umožnil prístup novým silným a vplyvným skupinám obyvateľov (remeselníci, obchodníci) k politickej moci. Dočasne tak zmiernil napätie medzi rodovou aristokraciou a remeselníkmi a obchodníkmi. Chudobní občania však neboli spokojní s reformami, pretože Solón, aj keď ich vykúpil z otroctva, im nepridelil pôdu a preto sa museli prenajímať ako lacné pracovné sily. Ani rodová aristokracia nebola príliš spokojná s reformami, pretože stratila monopol na politickú moc.
 
Definitívne zlomila moc rodovej aristokracie až [[tzranis|tyranida]] [[Peisistratovci|Peisistratovcov]] (541 - 510 pred Kr.) a [[Kleisthenes|Kleisthenova]] reforma z rokov 509 alebo 508 pred Kr.
 
== Po ústave ==
Po príprave jednotlivých zákon ich dal Solón schváliť na ľudovom zhromaždení. Aby zabránil tomu, že by sa zákony rýchlo menili, dal odhlasovať aj zákon o tom, že desať rokov Aténčania na jeho zákonoch nebudú nič meniť.
 
Posmrtne bol Solón zaradený medzi tzv. „siedmich mudrcov“ (podľe antickej tradície patria medzi nich sedmi myslitelia, ktorými začínajú dejiny gréckej filozofie a kultúry). Jeho pozostatky boli na jeho žiadosť spálené na Salamíne a popol bol tamtiež rozptýlený. Ako [[gnóma]] sa mu prisudzuje text:"Ničoho príliš" (medén agán)
 
== Literárne pôsobenie ==
Väčšina jeho vynikajúcich básní mala za cieľ presvedčiť spoluobčanov o potrebnosti nových štátnych inštitúcií. Listy Peisistratovi a niektorým zo siedmich mudrcov, ktoré mu prisudzuje [[Diogenes Laertios]], sú však podvrh.
 
== Literatúra ==
* OLIVA, Pavel: ''Solón''. Praha 1976
* ZAMAROVSKÝ, Vojtech: ''Grécky zázrak''. Bratislava 1998
* LEVI, Peter a kol.: ''Svět starého Řecka'', Knižní klub k. s., Praha 1995, ISBN 80-7176-214-8
* BUTTINOVÁ, Anne-Marie: ''Řecko''. Nakladatelství Lidové noviny, Praha 2002, ISBN 80-7106-566-8
 
== Iné projekty ==
[[hr:Solon]]
[[hu:Szolón]]
[[hy:ՍոլոնՍողոն]]
[[id:Solon]]
[[is:Sólon]]
118 123

úprav