Električková doprava v Košiciach: Rozdiel medzi revíziami

 

=== Doba socializmu ===

Prevádzka sa v podstate v medzivojnovom období nevyvíjala, s nástupom maďarskej okupácie však došlo k zničeniu tratí, vozidiel, trolejového vedenia a vozovne. Po oslobodení v roku [[1945]] bola prevádzka opäť obnovená, nasadili sa vozidlá, ktoré neboli príliš poškodené. Dopravný podnik bol opäť premenovaný, nový názov mal podobu ''Mestské verejné podniky – doprava''. Vzhľadom na rozširovanie siete začal byť zastaralý vozový park rýchlo obnovovaný, najprv električkami typu Ganz a neskôr aj z ČKD typmi [[T1]] a [[T2]]. V 50. rokoch nastalo obdobie najväčšieho rozvoja. V roku [[1964]] vznikla [[Rýchlodráha|rýchlodrážna]] trať do Východoslovenských železiarní (dnes [[U. S. Steel Košice, s.r.o.]]), súčasne došlo k zrušeniu nákladnej električkovej dopravy. Po uvedení rýchlodráhy do prevádzky sa dopravný podnik už teraz s názvom ''Dopravný podnik mesta Košíc'' rozhodol nakúpiť električky najrozšírenejšieho typu [[T3]], ktoré sú v prevádzke dodnes. Na rýchlodráhe do VSŽ boli prevádzkované trojvozové súpravy, čo bolo v Česko-Slovensku raritou. Takto zostavené vlaky mali dĺžku takmer 45 metrov. Výstavbou rýchlodráhy sa predurčil celkový veľkokapacitný charakter mestskej siete, kedy sa budovali trate na husto obývané sídliská (Nové Mesto, Nad jazerom). Zároveň sa rušili spojenia do Čermeľa a Ťahanoviec, ktoré mali rekreačný charakter a kde nemali zachádzať železiarenské linky „R“. Ako posledná doposiaľ postavená je trať Alejová z roku 1989, ktorá podstatne vylepšila spojenie južnej a západnej časti mesta.

 

Väčšina električiek bola dodaná so štandardnou výbavou a väčšina z nich tak jazdí dodnes ([[2009]]). Na električkách typu [[T6A5]] boli vymenené automatické hlavy spriahadiel za klasické pražské (zhodné s typom na vozidlách typu T3). Na trvalých súpravách bolo ponechané medzi vozňami automatické spriahlo, ktoré umožňuje jazdu iba na jeden pantograf. 7 kusov električiek [[KT8D5]] prešlo rekonštrukciou na [[KT8D5R.N2]] a niekoľko električiek [[T3]] bolo taktiež zmodernizovaných (elektronické panely, nový interiér, nový náter), z toho jedna na typ [[T3Mod]], ktorý nie je pre nevyhovujúcu výzbroj, závadu na brzdách a veľmi časté poruchy v pravidelnej prevádzke.

 

Zaujímavosťou bola jazda súprav [[T6A5]] a [[KT8D5]] s odberom prúdu zadným zberačom (podobne ako donedávna jazdili v Bratislave súpravy typu [[T6A5]]), z dôvodu menšieho znečistenia striech vozidiel uhlíkom zo zberačov. Toto riešenie bolo možné aj vďaka tomu, že ovládanie výhybiek nie je pomocou trolejových kontaktov (v Bratislave je ale dôvodom tohto typu jazdenia práve blokovanie výhybky). Tento spôsob odberu prúdu sa využíval do roku 2008, keď sa zaviedlo interné nariadenie o odbere prúdu prednými zberačmi. Vozidlá sú po prehliadkach alebo opravách vypravované v zeleno-bielom nátere, alebo majú celovozové reklamy či pozostatky po nich.

 

 

== Budúcnosť ==

V rámci projektu KORID (Košická regionálna integrovaná doprava) má dôjsť k prepojeniu električkových a železničných tratí na území mesta, pričom 'regio-električka' bude využívať moderné vlakové jednotky jazdiace v meste i mimo neho. Napríklad linka z Prešova pôjde na hlavnú stanicu, Námestie maratónu mieru, Kuzmányho ulicu a pokračovať bude až do Michaloviec. Konkrétny prínos pre košické električky spočíva v rekonštrukcii súčasnej siete a výstavbe novej trate na Sídlisko Ťahanovce, z ktorého budú viaceré linky premávať na smery priemyselný park [[Kechnec]], [[Moldava nad Bodvou]], či [[Čaňa]]. Pre regio-električky sa plánuje nové depo v priestore bývalej magnezitky.