Domica: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bubamara (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 212.55.230.50 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od TXiKiBoT
Riadok 65:
 
Umelo prekopaný vchod leží vo výške 339 m n. m., vedľa ponoru Domického potoka pod rovnomenným vrchom, podľa ktorého je pomenovaná aj jaskyňa. Suché priestory zahrňujú Vstupnú chodbu, Prales, Koncertnú sieň, Palmový háj, Dóm indických pagod, Suchú chodbu a Sieň terás. Všetky sú vyzdobené množstvom odumretých kvapľových útvarov. Ružové sfarbenie niektorých kvapľov pochádza od červenej pôdy (terra rosa). Nižšie časti zahrňujú Objavnú chodbu, ktorou preteká Domický potok a priestory s podzemným tokom Styx - Panenskú chodbu, Majkov dóm, Prvú a Druhú plavbu. Prvú plavbu tvorí Gotický dóm, ktorého dno vypĺňa 100 m dlhé jazero. Na konci Gotického dómu je Klenotnica s kvapľovými útvarmi Smútočnej vŕby a Stĺpom víťazstva. Priestory Druhej plavby pozostávajú zo siení a dómov, ktorých dno je zaplavené Styxom v dĺžke 480 m. Z kvapľových útvarov sú zaujímavé závesy Chobotnice a tanierovité stalagmity Skalnej ruže v Kvetnici. Jaskyňa vyniká bohatstvom tvarov, z ktorých sú pre Domicu najtypickejšie kvapľové štíty a bubny, cibuľkovité stalaktity, kaskádové jazierka (Rímske kúpele, Plitvické jazerá) a guanové hrnce.
 
== Problémy jaskyne==
[[Image:Domica - areal.jpg|right|thumb|250px|Vstupný areál.]]
Od začiatku päťdesiatych rokov až do roku 1984 trpela Domica prakticky každý rok záplavami, ktoré začali ohrozovať jaskyňu po tom, čo boli rozorané medze na okolitých družstevných poliach. Po výdatných búrkach stekala prebytočná voda z nesprávne oraných polí priamo pred jaskyňu. Veľké záplavy postihli Domicu roku 1954, 1955, 1964. Napríklad v roku [[1960]] sa po záplave premenili [[závrt]]y na Silickej planine na jazerá. No najväčšia katastrofa postihla Domicu v apríli [[1977]]. Vtedy tu zúrila silná búrka spojená s veľmi výdatnými zrážkami. Priestor pred jaskyňou sa pomaly premieňal na jazero a búrka stále neprestávala. Nakoniec tlak stúpajúcej vody prelomil ťažkú železnú bránu na vchode a obrovský prúd vody sa vovalil do priestorov jaskyne. Vstupnú chodbu, Černošskú chyžu, Archeologickú chodbu, Sieň 11 plameňov, Majkov dóm, Rímske kúpele, Prvú plavbu a v ľavom krídle Prales až po Japonskú čajovňu postihla záplava a ničivý živel všade zanechal stopy. Hneď za vstupnou bránou nápor vody vymlel na betónovom chodníku asi 4 m dlhú jamu. Na Rázcestí zmizol bez stopy štrk a piesok pripravený na úpravu chodníkov. Aj na archeologických lokalitách príval odplavil inštalované artefakty neolitického človeka a lokality boli zanesené značnou vrstvou riedkeho bahna. Zničené boli aj rozvody elektrického osvetlenia. Škody boli také rozsiahle, že sa uvažovalo aj o úplnom uzavretí Domice. Nakoniec sa vtedajšie Ministerstvo kultúry SSR rozhodlo vykonať nákladnú obnovu jaskyne a vybudovať vstupný areál, ktorý by zabezpečil bezpečnosť pre Domicu. Nový areál bol oficiálne odovzdaný do užívania 4. októbra [[1984]] a v súčasnosti neslúži len ako ochrana jaskyne, ale aj ako výstavná časť pre archeologické artefakty.
 
Vybudovaním nového vstupného areálu sa však odstránili iba ničivé záplavy. Mnohé ďalšie nebezpečenstvá však ohrozujú Domicu i naďalej. Najväčším problémom v jaskyni je inštalácia nevhodných svietidiel, ktoré podporujú rast machov na kvapľoch. Kvaple sú škaredé zelené, nehovoriac o tom, že môže dôjsť k ich porušeniu. Ďalším problémom sú organické látky z polí, ktoré prenikajú do jaskyne, stekajú po stenách a usadzujú sa na dne jazierok. Menia chemické zloženie vody v jaskyni a tým ohrozujú existenciu kvapľov.
 
== Archeologické nálezy ==