Verzia z 11:14, 4. máj 2011 upraviť Agatakarcova (diskusia \| príspevky) 115 editací →‎Smrť: pravopis ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 11:17, 4. máj 2011 upraviť vrátiť Agatakarcova (diskusia \| príspevky) 115 editací →‎Život: gramatika Ďalšia úprava →
Riadok 18: Narodil sa v nevoľníckej rodine v dedine Morynci v [[Kyjev]]skej gubernii, vtedy časti cárskeho [[Rusko\|Ruska]]. Dedina patrila rusifikovanému [[Nemci\|Nemcovi]] Vasilijovi Engelhardtovi. V roku [[1816]] sa rodina presťahovala do obce ~~Kirylovka~~Kyrylovka, ktorú tiež vlastnil zmienený Engelhardt. Taras ako [[1823\|deväťročný]] stratil matku a o dva roky osirel úplne. Po dvoch rokoch roboty na panskom utiekol do blízkeho mestečka Lysianki, kde ho prichýlil maliar [[ikona\|ikon]]. V trinástich rokoch sa vrátil do ~~Kirylovky~~Kyrylovky a stal sa obecným pastierom. Na lúkach sa stretával s vandrujúcimi slepcami, ktorí spievali o slávnych dejinách [[Ukrajina\|Ukrajiny]], [[národ\|národných]] hrdinoch, čo ho neskôr inšpirovalo v jeho [[literatúra\|literárnej]] i výtvarnej tvorbe. Veľmi túžil stať sa maliarom - napokon nabral odvahu a požiadal o dovolenie prísneho správcu Engelhardtovho majetku. Jeho odpoveďou bolo preradenie Tarasa na miesto kuchynského pomocníka. Šťastnou náhodou zočil jeho výkres samotný majiteľ panstva Engelhardt, ktorý ho vymenoval za svojho osobného maliara. Ševčenko ho tak sprevádzal pri jeho pobyte vo vtedy [[poľština\|poľsky]] hovoriacom [[Vilnius]]e, kde mu umožnil učiť sa u známeho maliara Rustema. Výučba u neho však netrvala dlho, [[Poliaci]] povstali proti [[Rusko\|ruskej]] nadvláde a Engelhardt s Tarasom sa presunuli do [[Petrohrad]]u. Našťastie i tam sedemnásťročný Ševčenko objavil uznávaného [[pedagogika\|pedagóga]], profesor Širiajev ho zasvätil do systematickej náuky výtvarného umenia. Riadok 31: V roku [[1841]] vydal epické dielo ''Hajdamaci''. V septembri toho istého roka Ševčenko získal už svoju tretiu striebornú medailu za maľbu ''Cigánska veštkyňa''. Písal takisto divadelné hry, v roku [[1842]] to bola prvá časť tragédie ''Nikita Hajdaj''. O rok neskôr vydal drámu ''Nazar Stodola'', obe sa stretli s mimoriadnym úspechom. Finančné zabezpečenie využil na cestovanie po [[Ukrajina\|Ukrajine]], navštívil príbuzných v ~~Kirylovke~~Kyrylovke, je otrasený podmienkami, v akých žijú nevoľníci a do Petrohradu sa vracia plný rozčarovania. [[22. marca]] [[1845]] však úspešne ukončuje štúdium na ''Akadémii umení''.

Taras Hryhorovyč Ševčenko: Rozdiel medzi revíziami