Horná Mariková: Rozdiel medzi revíziami

História obce je z väčšej časti rovnaká s históriou susednej Dolnej Marikovej. Dňa 12. júla 1321 daroval uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou magistrovi Ondrejovi všetky dediny v Marikovskej doline. Medzi nimi boli aj dve susediace Lehoty (Kethlehota), o ktorých sa predpokladá, že jedna bola na území dnešnej Dolnej Marikovej a druhá na území dnešnej Hornej Marikovej. Ďalej sa obec spomína ako Marikowa Lehota v roku 1438. Históriu Hornej Marikovej tak ako aj okolitých obcí, ovplyvnila valašská kolonizácia, kde Valasi mali zaručené určité limitované výsady, mali svoje právo a svojho vojvodu, ktorý sídlil istý čas v Marikovej. Prvým náznakom k rozdeleniu Marikovej bol rok 1789, keď došlo k zriadeniu farnosti Hornyo Hlboke, ktorá sa nachádzala na území terajšej Hornej Marikovej a spravovala obec po cirkevnej stránke . Na konci 17. storočia sa v tejto oblasti menil charakter valašskej kolonizácie, vznikali kopanice a Valasi žili usadlejším spôsobom života. Avšak tento spôsob obživy nebol pre nich výnosný, keďže pôda dávala slabú úrodu a bola málo vhodná na obrábanie. Chudoba obyvateľstva narastala až v roku 1828 vyvrcholila vzburou, ktorá zasiahla takmer celu Marikovú. Obyvateľstva pribúdalo a keďže poľnohospodárstvo a spracovanie dreva ich nedokázalo ďalej uživiť, odchádzali od konca 19. storočia do cudziny, hlavne do [[USA]] a [[Kanada|Kanady]]. K rozdelenie obce na Dolnú a Hornú Marikovú došlo dňa 16.5.1954.