Už v [[12. storočie|12. storočí]] stál pravdepodobne na mieste hradného vrchu kamenný hrad. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku [[1242]], kde sa píše, že [[Fiľakovský hrad]] odolal Tatárskym nájazdom. Hrad vlastnilo viacero majiteľov, medzi nimi aj v rokoch 1311-1321 [[Matúš Čák Trenčiansky]]. V rokoch [[1348]] a [[1385]] sa v listinách spomína ako kráľovský majetok. V roku [[1435]] ho dostali do zálohy [[PerényovciPeréniovci]], v roku [[1440]] majiteľka hradu - kráľovná Alžbeta poverila zabezpečením panstva [[Ján Jiskra|Jána Jiskru]]. V roku [[1483]] dobyli hrad vojská kráľa [[Matej Korvín|Mateja Korvína]] a vyhnali z hradu Štefana PerényhoPeréniho. Od roku [[1490]] je správou hradu poverený kapitán Raškai. Jeho dcéru si zobere za ženu František Bebek a hrad dostáva ako veno. Silnie turecké nebezpečenstvo a preto dáva hrad v roku [[1551]] prestavať podľa plánov talianskeho staviteľa A. da Vedano na mohutnú renesančnú pevnosť. Spolu s hradom sa vybuduje aj mestské opevnenie nadväzujúce na hradnú akropolu. Hrad sa napriek snahe obrancov však v roku [[1554]] dostane do rúk Turkov, ktorí sa na ňom usídlia na 39 rokov. Odtiaľto vládol beg Hamza a po ňom beg Šaman veľkej časti južného Slovenska – Fiľakovskému sandžaku[[sandžak]]u. Cisárske vojská dobyli hrad späť od Turkov až v roku [[1593]].
Hrad na príkaz snemu [[1602]] a [[1604]] obnovili, ale hneď ho obsadili bocskayovskébočkajovské vojská. Časté vojenské nepokoje medzi mocenskými skupinami habsburskej ríše a cisárom si vynútili aj rýchle a opakované úpravy – v rokoch 1608, 1609, 1613 a znova v roku 1619 (po požiari 1615). V rokoch 1621-1623 o hrad bojujú bethlenovcibetlenovci, kapitánom hradu je Tomáš Bosnyák, Judita Bosnyaková, a počas RákoczihoRákociho povstania, keď je kapitánom [[František WesselényiVešeléni]] obsadí mesto cisárske vojsko. Hrad aj mesto prosperujú, na Červenej skale je postavená strážna veža a na Strážnej hore je trvalo umiestnená posádka. V hrade sa konajú zasadania a porady okolitých žúp. V rokoch 1650-1664 je kapitánom hradu Adam Wesselényi,Vešeléni a od roku [[1657]] sa dedičným kapitánom stáva Štefan Koháry I. a od roku 1667 Štefan Koháry II., ktorý dáva v roku [[1672]] opraviť hradné múry akoby predpokladal vznik ThökölyhoTököliho protihabsburského povstania. Ten na hrad v roku [[1678]] zaútočí, ale nedobije ho.
Rok [[1682]] je pre hrad aj mesto osudným. ThökölyTököli sa za výdatnej podpore Turkov (60tis.60 tisíc vojakov) sústredí na znovudobytie hradu, čo sa im po náročnom obliehaní aj podarí. Hrad vyhorel spolu s ním zhorel aj župný archív a mesto bolo zničené. Odvtedy je hrad v ruinách. Od roku [[1972]] sa uskutočňuje konzervácia hradných ruín. Po rekonštrukcii Bebekovej bašty je v nej zriadená expozícia z historiedejín hradu a mesta.
Pôvodný hrad tvorila v 12. storočí štvorboká veža, obvodový múr s palácom na juhozápadnej strane a pravdepodobne val s palisádami. Počas prestavby v roku [[1551]] bol hrad rozšírený o stredný hrad s dvojicou mohutných pentagonálnych bášt (západná nesie dodnes meno Bebekova). V mohutnom 6 m hrubom múre medzi nimi boli zriadené 3 delostrecké pozície a 6 výklenkov pre hákovnice. Pristavaný bol aj parkanový múr s dvojicou okrúhlych nárožných bášt, ktorý vymedzil prístupový koridor do stredného hradu. Dolný hrad zabezpečovali tri polygonálne bašty a dve vežové brány s padacím mostom a 10 metrov hlbokou priekopou. Súčasťou prestavby bolo aj vybudovanie mohutných mestských hradieb s bránami a rondelmi.
Z mestského opevnenia sa zachovala jediná bašta. Dolný hrad bol pohltený mestom, zachovala sa len časť nádvoria. Hrad vyhorel v roku [[1682]] počas obliehania a odvtedy je v ruinách.
