Ikona: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
vymenené ikony, zopár najnutnejšícxh úprav, štylistika... - ale treba to celé prerobiť |
wikilinky, externé odkazy |
||
Riadok 7:
'''Ikona''' (gr. εικων, eikón, obraz) je sakrálny [[obraz]], najčastejšie namaľovaný (písaný) na [[drevo|dreve]], pochádzajúci z [[Byzantská ríša|byzantskej]] kultúry. Vyobrazuje postavy svätých, scény z ich života a biblické motívy. Ikona je charakteristická pre kresťanské chrámy – [[cerkev|cerkvi]] – pravoslávne a [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]]. V chrámoch viac ikon spojených do jednej steny s presne určenou kompozíciou tvorí [[ikonostas]], ktorý oddeľuje svätyňu od chrámovej lode. Známym ikonopiscom – tvorcom ikon – bol [[Andrej Rubľov]].
Ikony zobrazovali výjavy zo [[Starý zákon|Starého]] a [[Nový zákon|Nového zákona]] a zo života svätých ([[ruský jazyk|po rusky]]: ''житийные иконы''), ktorých rámy ikony boli širšie. Medzi ústredné postavy, ktoré boli na ikonách stvárňované, patril [[Ježiš Kristus]], [[Bohorodička|Matka Božia]], [[svätý Juraj|sv. Juraj]], [[sv. Gabriel]] a [[svätý Mikuláš|sv. Mikuláš]]. Bola to vlastne maľba na dreve, ktorá obsahovala v sebe špecifickú maliarsku techniku a mala taktiež osobitú maliarsku poetiku.
Poetika ikony vychádzala z tradičnej byzantskej estetiky – '''zobrazovala protiklad dobro ↔ zlo''', '''svet nadzemský ↔ svet pozemský'''. Smeruje k symbolickému stvárneniu sveta (umenie ikony = umenie symbolov).
Riadok 21:
Na ikonách obdobia [[Andrej Rubľov|Andreja Rubľova]] ([[1360]] – [[1430]]) sa používali prírodné pigmenty. Až [[majster Dionýz]] začal vo svojich ikonách používať aj modrú farbu.
===
Postup maľovnia ikony pomocou [[enkaustika|enkaustiky]] sa od prvého variantu líšil druhom a technikou nanášania farieb. Podklad bol rovnaký, tu sa však maľovalo pigmentmi rozmiešanými vo [[včelí vosk|včelom vosku]]. Po nanesení farieb (nanášali sa vedľa seba) sa po doske prechádzalo horúcim plechom, aby sa farby zjemnili.
=== Kryt ===
Riadok 31:
=== Situácia vo východnej Európe začiatkom 10. storočia ===
V roku [[988]] prišlo na územie [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] za vlády [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimíra I.]] ([[980]] – [[1015]]), prvého kyjevského [[knieža]]ťa, [[kresťanstvo]]. Vznikali prvé sakrálne stavby – [[Desiatkový chrám]] ([[ruský jazyk|po rusky]]: ''Десетычный собор''), z ktorého sa dodnes zachovali len ruiny. Tento chrám, ako bolo v minulosti zvykom, bol postavený nad ostatkami [[Kliment I.|sv. Kliment]]a – tretieho rímskeho [[pápež]]a. Jedinými pamiatkami z tohto obdobia sú fresky z polovice [[11. storočie|11. storočia]], ktoré sa zachovali v [[Chráme sv. Sofie (Kyjevská Rus)|Chráme sv. Sofie]]. Architektonickou pamiatkou sa stal [[Chrám sv. Sofie (Novgorod)|Chrám sv. Sofie]] v [[Novgorod]]e, ktorí stavali byzantskí architekti.
[[Obrázok:Tikhvinskaya_ikona_Bozhiey_Materi.jpg|thumb|Ikona presvätej Bohorodičky nazývaná Tichvinskaja s okladom (krytom).]]
Riadok 47:
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Icons (art)}}
== Externé odkazy ==
[http://ikona.sk/zaujimavosti.htm Dielňa archanjela Rafaela - Zaujímavosti]
[[Kategória:Umenie]]
| |||