|
[[Súbor: Jan_Kaspar.jpg|náhľad|Jan Kašpar]]
{{Na úpravu}}
[[Súbor: Jan_KasparJan Kaspar signature.jpg|thumbnáhľad|JanPodpis Jana KašparKašpara]]
[[File:Bleriot XI Thulin 1.jpg| thumbnáhľad|Blériot XI]] ▼[[Súbor: Jan Kaspar signature.jpg|thumb|Podpis Jana Kašpara]]
'''Jan Kašpar''' (* [[20. máj]] [[1883]], [[Pardubice]] - [[2. marec]] [[1927]], Pardubice ) bol český inžinier, priekopník českej aviatiky, najznámejší z prvých leteckých konštruktérov českých pilotov. Preslávil sa najmä svojimi priekopníckymi diaľkovými letmi. ▼▲[[File:Bleriot XI Thulin 1.jpg|thumb|Blériot XI]]
▲'''Jan Kašpar''' (* [[20. máj]] [[1883]], [[Pardubice]] - [[2. marec]] [[1927]], Pardubice ) bol český inžinier, priekopník českej aviatiky, najznámejší z prvých leteckých konštruktérov českých pilotov. Preslávil sa najmä svojimi priekopníckymi diaľkovými letmi.
==Život==
Vyštudoval strojné inžinierstvo na [[České vysoké učení technické v Praze|Českom vysokom učení technickom v Prahe]]. Po zložení štátnej skúšky [[28. februárfebruára]] [[1907]] absolvoval jeden semester vyššej automobilovej školy v Nemecku a v roku [[1908]] nastúpil na čas do zamestnania u firmy Basse & [[Gustav Selve|Selve]] v nemeckom [[Alten|Altene]]e. Tu sa začal intenzívne zaujímať o letectvo. Po návrate do [[Čechy|Čiech]] nastúpil do zamestnania v automobilke [[Laurin & Klement]] v [[Mladá Boleslav|Mladej Boleslavi]], ale už [[1. júl|1. júla]] [[1909]] firmu opustil, vrátil sa do rodných [[Pardubice|Pardubíc]], kde sa spolu so svojím bratrancom ing. [[Evžen Čihák|EugenomEvženom ČihákČihákom]] venoval konštrukcii lietadiel. Po čase sa bratranci rozišli a [[Evžen Čihák]] sa pustil do stavby lietadiel spolu so svojim bratom Hugom, nezávisle na ňom.
Najprv skonštruoval jednoplošník po vzore lietadla Antoinette francúzskeho konštruktéra [[Hubert Latham|Huberta Lathama]]. V priebehu stavby ho zastihla správa že dňa 25. júna 1909 preletel francúzFrancúz [[Louis Blériot]] [[Lamanšský prieliv]]. Kašpar lietadlo dokončil, ale nedokázal s ním vzlietnuť. Kúpil preto lietadlo typu [[Blériot XI]] (stroj výrobného čísla 76) za 18 000 frankov. Lietadlo najprv vybavil vlastným motorom, neskôr motorom [[Alessandro Anzani|Anzani]].
[[Louis Blériot]] [[Lamanšský prieliv]]. Kašpar lietadlo dokončil, ale nedokázal s ním vzlietnuť. Kúpil preto lietadlo typu [[Blériot XI]] (stroj výrobného čísla 76) za 18 000 frankov. Lietadlo najprv vybavil vlastným motorom, neskôr motorm [[Alessandro Anzani|Anzani]].
Prvý úspešný let previedol 16. apríla 1910, kedy preletel dráhu 2 km vo výške 20-25 metrov. Po získaní prvých skúseností s pilotážou zložil 16. júna 1910 pilotnú skúšku pred komisiou. V roku 1911 vzlietol s novo postaveným lietadlom vlastnej konštrukcie vybaveným motorom [[Gottlieb Daimler|Daimler]] o výkone 52 kW. S týmto lietadlom plánoval uskutočnenie prvého diaľkového letu v Čechách. Najprv si vyskúšal orientáciu pri lete na trati [[Pardubice]] - [[Chrudim]] a spať, ktorý uskutočnil 30. apríla 1911. Let trvalltrval 24 minút a uskutočnil sa vo výške 400 metrov. Toho istého dňa uskutočnil Kašpar prvý let s cestujúcim, ktorým bol jeho bratranec [[Evžen Čihák]].
SlavnýSlávny let [[Pardubice]] – [[Velká Chuchle]], ktorý ho preslávil uskutočnil [[13. máj|13. mája]] [[1911]]. Vzdialenosť 121 km prekonal za 92 minút vevo výške asi 800 m. Lietadlo ktorým tento let uskutočnil, daroval Kašpar v roku [[1913]] vtedajšiemu Technickému muzeumúzeu Kráľovstva českého, kde (dnes [[NárodníNárodné technické muzeummúzeum v PrazePrahe]]) je vystavenovystavené dodnes.
ďalšímĎalším jeho slavnymslávnym letom sa stal prvý diaľkový prelet s cestujúcim v Čechách na trase [[Mělník]] – [[Velká Chuchle|Chuchle]], ktorú zdolal za 41 minút. Jeho pasažierom bol redaktor listu [[Národní politika]] Jaroslav Kalva.
Zomrel v chudobe [[2. marec|2. marca]] [[1927]] pod vplyvom duševnej choroby<ref name = "Libor">BUDÍNSKÝ, Libor - Vraždy, sebevraždy a popravy slavných Čechů</ref> spáchal sebevraždusamovraždu.<ref name = "Libor"/> .
== Referencie ==
| 