Bubenícke sólo: Rozdiel medzi revíziami

'''Bubenícke sólo''' je inštrumentálne sólo hrané na [[bicie|bicej súprave]]. [[Bicie]] sólo môže byť chápané ako súčasť improvizácie bubeníka v skladbe alebo ako samostatná skladba. Bicie sóla mali najväčšiu popularitu v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Bubenícke sóla mali v každom období iný raz. Do povedomia sa dostali vďaka jazzovým bubeníkov ako [[Gene Krupa]], [[Buddy Rich]], [[Elvin Jones]], [[Max Roach]] a neskôr [[Joe Morello]]. Významný vplyv mal na bubenícke sóla [[rock and roll]] a najmä éra [[Psychedelický rock|psychedelického]] a [[Progresívny rock|progresívneho rocku]] (koniec šesťdesiatych rokov a sedemdesiate roky, dvadsiateho storočia). Táto éra priniesla bubeníkov [[Keith Moon]], [[John Bonham]], [[Mitch Mitchell]], [[Ian Paice]], [[Robert Wyatt]] (spievajúci bubenícky líder [[Soft Machine]]), [[Ron Bushy]], [[Lake Palmer]] a ďalší. Koncom osemdesiatych a v deväťdesiatych rokoch, nástupom elektroniky a rytmického minimalizmu došlo k výraznému zjednodušeniu rytmov a bubenícke sóla (často aj bubeníci) v mainstreame prakticky zanikli (dokonca ich nahradili automatický bubeníci).