Bubenícke sólo: Rozdiel medzi revíziami

Bubenícke sóla mali v každom období iný raz. Do povedomia sa dostali vďaka jazzovým bubeníkov ako [[Gene Krupa]], [[Buddy Rich]], [[Elvin Jones]], [[Max Roach]] a neskôr [[Joe Morello]] (známy zo skladby "Take Five"). Významný vplyv mal na bubenícke sóla [[rock and roll]] - tzv. surf rock priniesol množstvo skladieb s bubeníckym sólom (The Shadows a ich "Little B" (Brian Bennett) alebo The Ventures a ich "Wipe Out"). Najväčší rozvoj bubeníckych sól priniesla éra [[Psychedelický rock|psychedelického]] a [[Progresívny rock|progresívneho rocku]] (koniec šesťdesiatych rokov a sedemdesiate roky, dvadsiateho storočia). Táto éra priniesla bubeníkov ako boli napríklad [[Keith Moon]], [[John Bonham]], [[Mitch Mitchell]], [[Ian Paice]], [[Robert Wyatt]] (spievajúci bubenícky líder [[Soft Machine]]), [[Ron Bushy]], [[Lake Palmer]] a ďalší. Koncom osemdesiatych a v deväťdesiatych rokoch, nástupom elektroniky a rytmického minimalizmu došlo k výraznému zjednodušeniu rytmov a bubenícke sóla (často aj bubeníci) v mainstreame prakticky zanikli (dokonca ich nahradili automatickí bubeníci).