David Irving: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bubamara (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Bubamara (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 5:
David Irving sa narodil roku 1938 v britskom [[Hutton]]e. Jeho otec bol dôstojníkom kráľovského námorníctva a matka ilustrátorka.
 
Po dokončení strednej školy začal študovať prírodné vedy najprv na [[Imperial College London]] a neskôr na [[Londýnska univerzita|Londýnskej univerzite]]. Vysokoškolské štúdium však nikdy nedokončil. Históriu nikdy neštudoval, v tomto odbore je autodidaktom. Ako študent sa zučastnilzúčastnil na činnosti britských konzervatívcov a pôsobil ako editor satirického časopisu Carnival Times, v ktorom sa okrem iného zastával [[apartheid]]u v [[Juhoafrická republika|JihoafrickejJuhoafrickej republike]].
 
Po ukončení štúdia pracoval rok v [[Porúrie|PorúriPorúrí]] v koncerne [[Thyssen]]. Naučil sa tam perfektne [[nemčina|po nemecky]], čo mu neskôr poslúžilo pri jeho práci na historických témach. Začal sa zaujímať o nemecké dejiny a na túto tému aj v rokoch [[1959]] až [[1961]] publikoval v Británii celý rad článkov, ktoré mu neskôr poslúžili ako základ pre prvú knihu ''The Destruction of Dresden'' ( ''Skaza Drážďan''), ktorú publikoval roku [[1963]] (v roku [[1995]] vyšla v prepracovanej verzii s pod titulompodtitulom „Apokalypsa 1945“). V knihe sa venoval náletu spojencov na saskusaskú metropolu ku koncu vojny a jeho nutnostipotrebe. Od tých čias napísal mnoho kníh, ktoré sa zaoberajú predovšetkým obdobím druhej svetovej vojny.
 
Do konca šesťdesiatych rokov vyšlymu vyšla ešte v roku [[1964]] kniha ''The Mare´s Nest'' (''Tajné zbrane''), ktorá sa venuje vývoju takzvaných zázračných zbraní v nacistickom Nemecku, roku [[1967]] ''The Virus House'', venovaná nemeckému atomovémuatómovému programu, ''The death of General [[Władysław Sikorski|Sikorski]]'', ktorá pojednávasa ozaoberá smrtismrťou predsedu poľskej exilovej vlády pri údajnej leteckej nehode pri [[GibraltarGibraltár]]e a ''The Destruction of [[konvoj PQ 17|Convoy PQ 17]]'' o pokazenej spojeneckej námornej operácii na konvojovej trase do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]].
 
V ďalších rokoch vydal celý rad kníh, z ktorých vyčnievajúsa vynímajú [[biografia|biografie]] [[Erwin Rommel|Erwin Rommela]], [[Joseph Goebbels|Josepha Goebbelse]], [[Hermann Göring|Hermanna Göringa]], [[Winston Churchill|Winstona Churchilla]], [[Erhard Milch|Erharda Milcha]], kniha ''Hitler´s war'', v ktorej sa snažil opísať priebeh vojny z pohľadu Hitlera a spochybnil v nej predstavu Hitlera ako všemocného diktátora[[diktátor]]a nezávislého na svojom okolí, a ''Nuremberg: The Last Battle'' (''Norimberg: Posledná bitka''), kde vylíčil priebeh [[Norimberský proces|Norimberského procesu]] a snažil sa okrem iného zodpovedať otázku, kto poskytol Göringovi ampulku s jedom.
 
Od deväťdesiatych rokov sa angažoval v kalifornskom [[Institute for Historical Review]].
 
== Spochybňovanie holocaustuholokaustu ==
V posledných rokoch sa dostali do záujmu médií a verejnosti jeho názory na [[holokaust]]. Už vo svojej knihe ''Hitlerova vojna'' zastával názor, že Hitler konečné riešenie židovskej otázky nenaplánoval a do roku [[1943]] ani o jej realizácii nevedel.
Riadok 23:
Roku [[1995]] prehral občianskoprávny spor, v ktorom žaloval historičku [[Deborah Lipstadtová|Deboru Lipstadtovou]] za ohováranie (verejne ho označila práve ako popierača holokaustu a antisemitu). Súd jeho žalobu zamietol a stotožnil sa s Lisptadovej tvrdením, čo pre Irvinga znamenalo morálnu porážku, ako aj ťažké finančné problémy.
 
Postupne ho označili za personu non grata v celej rade krajín ([[Kanada]], [[Nemecko]], [[Taliansko]]). Keď v roku [[2006]] na pozvanie jedného univerzitného študentského spolku neopatrne navštívil [[Rakúsko]], kde na neho bol od konca 80. rokov za popieranie holokaustu vydaný zatykač, zatkli ho a súd ho odsúdil za politický trestný čin popierania holokaustu na 3 roky väzenia, napriek tomu, už skôr odvolal svoje tvrdenie spochybňujúce existenciu plynových komôr. Proti Irvingovej perzekúcii sa postavilo mnoho zastáncovzástancov [[sloboda slova|slobody slova]], dokonca aj jeho odporkyňa Deborah Lipstadtová.
 
David Irving je známy ako kontroverzný historik, ktorý dokázal objaviť celý rad dovtedy neznámych prameňov a získať mnoho unikátnych svedectiev. Jeho kritici ho však obviňujú, že skresľuje získané fakty a účelovo vyberá zdroje a používa značne neprofesionálne pracovné metódy.