Maďarská gréckokatolícka cirkev: Rozdiel medzi revíziami

Pôvod gréckokatolíkov v [[Maďarsko|Maďarsku]] je rôznorodý. Časť pochádza z pôvodne [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnych]] obyvateľov, ktorí sa sem prisťahovali najmä v 15. a 16. storočí. Boli to [[Rusíni]], [[Slováci]], [[Srbi]] a [[Gréci]]. V 18. storočí sa niektorí [[Protestantizmus|protestanti]] stali katolíkmi [[byzantský obrad|byzantského obradu]]. Keď sa tieto skupiny pomaďarčili, začali žiadať o používanie maďarského jazyka v liturgii.

Napokon v roku [[1912]] bola vytvorená [[Eparchia (diecéza)|eparchia]] v [[Hajdúdorog]]u. [[Biskup]] najprv sídlil v [[Debrecín]]e a potom v [[Nyíregyháza|Nyíregyháze]]. V[[4. rokujúna]] [[1924]] bol z 21 farností pôvodne patriacich k [[Prešovská gréckokatolícka eparchia|Prešovskej eparchii]] vytvorený apoštolský [[exarchát]] v [[MiskolcMiškovec|Miškovci]]i. V týchto farnostiach sa ako bohoslužobný jazyk používala [[cirkevná slovančina]], keďže veriaci boli slovanského pôvodu (Rusíni a Slováci), ale dnes už sa väčšina asimilovala a prevláda maďarčina. [[5. marca]] [[2011]] rímsky pápež Benedikt XVI. do exarchátu začlenil ďalších 29 farností, ktoré predtým patrili do Hajdudorožskej eparchie.<ref>[http://www.grkatba.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=818:vysviacka-noveho-apotolskeho-exarchu-v-mikolci&catid=9:zo-ivota-cirkvi Vysviacka nového apoštolského exarchu v Miškolci]</ref>