Karner: Rozdiel medzi revíziami

alebo polygonálnom pôdoryse. Takáto stavba je súčasťou cintorína a jej dvojitá funkcia je vyjadrená rozdelením priestoru na spodnú, podzemnú časť. ktorá slúži za kostnicu, a hornú kaplnku, obyčajne s pripojenou [[apsida|apsidou]] s [[oltár]]om, prípadne i s vežičkou.

 

Najviac zachovaných karnerov pochádza z románskeho obdobia, v neskorom [[stredovek]]u sú zriedkavejšie. Vzorom bola pravdepodobne dvojpodlažná cintorínska kaplnka sv. Michala vo [[Fulda|Fulde]] (vybudovaná v rokoch [[818]]-[[822]], zrejme až neskôr využitá na pochovávanie). Tento typ sa však rozširuje až v druhej polovici 12. a najmä v 13. storočí. Najčastejšie sa karner vyskytuje v Podunajsku s centrom v [[Dolné Rakúsko|Dolnom Rakúsku]], odkiaľ sa rozširoval i na susedné územie.

 

 

Najstarší karner na Slovensku objavili pri archeologickom výskume [[Bratislavský hrad|Bratislavského hradu]]; stál na pohrebisku pri kostole vybudovanom pravdepodobne na začiatku 11. storočia Ďalší karner vybudovali v bratislavskom podhradí (po roku [[1221]]) a zachovala sa z neho podzemná časť v suteréne dnešného [[Dóm sv. Martina|dómu sv. Martina]]. V druhej štvrtine 13. storočia vznikol i karner v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] (v areáli dnešného Starého zámku). Jeho pôvodný podzemný priestor je zaklenutý pomocou ôsmich kamenných rebier na strednom pilieri. Horná časť s apsidou bola upravená v 14. storočí.

{{projekt|commons=Category:Ossuaries}}

 

 

[[Kategória:Stavby]]

[[fr:Ossuaire]]

[[he:גלוסקמא]]

[[is:Beinabúr]]

[[it:Ossario monumentale]]

[[ru:Оссуарий]]

[[sl:Kostnica]]