Verzia z 16:49, 7. máj 2011 upraviť WikitanvirBot (diskusia \| príspevky) Boti 36 676 editací d r2.7.1) (robot Pridal: eu:Gregorio I.a ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 14:15, 7. jún 2011 upraviť vrátiť Lure (diskusia \| príspevky) 2 343 editací Úprava článku Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{Infobox Pápež \| Pápežské meno = Gregor I. \| obrázok = ~~Francisco~~Meister deTheoderich ~~Zurbarán~~von ~~040~~Prag 001.jpg \| popis obrázku = [[Majster Theodorik]], Pápež Gregor I., okolo 1370, olej na dreve, [[Národná galéria (Praha)\|Národná galéria]], [[Praha]] \| popis obrázku = ▼ \| dátum_začiatku = [[3. september]] [[590]] \| dátum_konca = [[12. marec]] [[604]] \| Poradie = ~~64.~~ \| rodné_meno = ?Gregorius \| dátum_narodenia = asi [[540]] \| miesto_narodenia = [[Rím]], [[~~Taliansko~~Ostrogótske kráľovstvo]] \| dátum_úmrtia = [[12. marec]] [[604]] \| miesto_úmrtia = [[Rím]], [[~~Taliansko~~Byzantská ríša]] \| miesto pochovania = \| národnosť = Riadok 25: \| Erb = \| Popis erbu = \| Commons = ~~Gregorius I Magnus~~ }} Svätý '''Gregor I. Veľký''' ~~alebo~~({{v jazyku\|lat\|''Gregorius Primus (Magnus)''}}) tiež ''Gregor Dvojeslov''' alebo '''Gregor Dialogos'', vl. menom '''Gregorius''' (* asi [[540]], [[Rím]] –- † [[12. marec]] [[604]], [[Rím]]) bol 64. [[pápež]] ([[~~590~~Rímskokatolícka cirkev\|rímskokatolíckej cirkvi]] (v období rokov 590 - 604). Okrem najvyššej duchovnej funkcie sa stal známym aj ako [[~~604~~Učiteľ cirkvi\|cirkevný učiteľ]]) a autor množstva spisov, homílií a apoštolských listov. Ako prvý mních v cirkevných dejinách sa stal pápežom. Gregor I. patril k najvýznamnejším pontifikom a k významným osobnostiam svojej doby. Je považovaný za zakladateľa stredovekého pápežstva. Sprvu bol rímskym úradníkom, potom prefektom. Pod dojmom biedy svojej doby opustil svetskú dráhu a prijal rehoľné rúcho. Rozsiahle zdedené pozemky venoval na založenie šiestich kláštorov na Sicílii a jedného - pomenovaného podľa sv. Ondreja - v otcovskom paláci v [[Rím]]e. Pápež [[Pelagius II.]] ho spravil svojim stálym vyslancom (apokrisiariom) v [[Carihrad]]e. == Mladosť a cirkevná kariéra == V roku [[573]] vydal knihu pomenovanú Dialógy. Je písaná vo forme rozhovoru dvoch osôb. V stredoveku to bola najčítanejšia kniha. Podľa nej bol Gregor pomenovaný aj menom ''Dvojeslov'', resp. ''Dialogos''.▼ Pochádzal zo vznešenej starorímskej senátorskej rodiny (jeho otec Gordianus ako aj matka [[Svätá Silvia\|Silvia]] sú považovaní za svätých). Pôvodne sa zdalo, že bol predurčený k svetskej kariére. Venoval sa právnickému povolaniu. Ako rímsky úradník a mestský prefekt (v rokoch 572 - 573) si získal mimoriadnu úctu rímskeho obyvateľstva. Po otcovej smrti sa jeho život obrátil: zriekol sa všetkých svetských hodností a na rodinných statkoch zriadil šesť benediktínskych kláštorov. Na mieste rodinného rímskeho paláca na Monte Celio zriadil siedmy kláštor, ktorého radovým členom sa stal on sám. Počas svojho pontifikátu sa zaslúžil o rozvoj cirkvi, podporoval kláštory, zreformoval liturgiu(známy je tzv. [[gregoriánsky chorál]]), pomáhal šíriť kresťanstvo aj za hranice Ríma. Práve on vyslal [[Augustín z Canterbury\|svätého Augustína]] so 40 misionármi v roku 596 do Anglicka. Čoskoro sa však jeho mníšsky život skončil. Pápež [[Benedikt I.]] ho menoval diakonom a Benediktov nástupca [[Pelagius II.]] ho poveril funkciou vyslanca pri cisárskom dvore v [[Istanbul\|Konštantínopole]]. Po šiestich rokoch v pápežských službách sa vrátil späť do Ríma a opäť sa uchýlil do kláštora, tentoraz ako jeho opát. Napriek tomu, že sa túžil stať misionárom, po Pelagiovej smrti ho rímsky ľud zvolil za jeho nástupcu. ~~Gregor sa ako pápež začal nazývať ''sluhom sluhov Božích''.~~ {{Infobox svätec Niekedy sa mu pripisuje autorstvo [[Liturgia vopredposvätených darov\|liturgie vopredposvätených darov]], ale táto atribúcia nie je správna. Je však jedným z dôležitých svedkov o slávení tejto liturgie. \|Meno = Svätý Gregor I. Veľký \|Obrázok = \|Veľkosť obrázka = ▲\|Popis ~~popis~~ ~~obrázku~~ = \|Titul = \|Narodenie = \|Úmrtie = \|Blahorečenie = \|Svätorečenie = \|Atribúty = holubica, kniha, pápežská berla, tiara \|Patronát = baní, murárov, spevákov, hudobníkov, študentov, chorálneho spevu, pomocník proti dne a moru \|Cirkev = [[rímskokatolícka cirkev]], [[východné katolícke cirkvi]] \|Sviatok = [[3. september]], [[12. marec]] }} == Na pápežskom stolci == ~~Jeho pozostatky sa nachádzajú v [[Rím]]e v chráme sv. Petra.~~ Celý jeho pontifikát bol sprevádzaný udalosťami, ktoré mu nedovoľovali viesť tichý duchovný život. Morové epidémie a vpády plieniacich [[Longobardi\|Longobardov]] ťažko dopadali na obyvateľstvo. V rokoch 592 - 593 sa mu však podarilo s Longobardmi uzavrieť separátny mier. Veľmi významnou mierou sa pričinil na šírení kresťanstva medzi [[Vizigóti\|Vizigótmi]], [[Kelti\|Galmi]] či [[Anglosasi\|Anglosasmi]]. V čase ohrozenia Ríma cudzími nájazdmi sa stal skutočným panovníkom angažujúcim sa rovnako v duchovných ako aj svetských záležitostiach. Veľmi mu záležalo, aby obyvatelia v najťažších časoch čo najlepšie zvládali strádanie; osobne zadovažoval potraviny a ďalšie nevyhnutné veci pre hladujúci ľud. Previedol dokonalú reorganizáciu cirkevného majetku s cieľom zmiernenia sociálnej biedy. Na obranu mesta zriadil vojenskú posádku. ~~[[Rímskokatolícka cirkev]] si Gregora Veľkého pripomína [[3. september\|3. septembra]], [[gréckokatolícka cirkev]] [[12. marec\|12. marca]]. Gregor patrí aj medzi učiteľov Cirkvi.~~ Veľa životnej energie venoval reorganizácii cirkevného života ako aj usporiadania vzťahov s okolitými krajinami. V Itálii zaviedol nový spôsob voľby biskupov a pevne presadzoval kňazský celibát. Tvrdo postihol prelátov, ktorí sa v minulosti dopustili prehreškov. Ako obdivovateľ [[Benedikt z Nursie\|svätého Benedikta]] a mníšskeho života vôbec udelil viacero výsad mníšskym rádom. ~~== Literatúra ==~~ Starosti mu spôsobovali vzťahy s [[Byzantská ríša\|Byzanciou]], ktorá sa odmietala podriadiť pápežskej autorite a primátu Ríma v cirkevných záležitostiach. Tieto spory sa vliekli celým Gregorovým pontifikátom; určitým zadosťučinením bolo obrátenie [[Anglicko\|Anglicka]] na kresťanskú vieru, patriace k najvýznamnejším činom tohto pápeža. Dlho pred svojou smrťou trpel Gregor zdravotnými tažkosťami. Napriek tomu do svojich posledných dní vynikal duševnou sviežosťou a vitalitou (tesne pred skonom vraj diktoval svoje listy). Telesné ostatky tohto pápeža spočívajú v náhrobku v [[Bazilika svätého Petra\|Bazilike svätého Petra]]. V [[Rím\|rímskom]] kostole [[Kostol San Gregorio Magno al Celio\|San Gregorio Magno al Celio]], stredisku Gregorovho kultu, ktorý bol postavený na niekdajšom rodinnom pozemku, sa dodnes nachádza Gregorova cela. Gregor I. patrí k štyrom západným cirkevným otcom. Dejiny mu dali prívlastok Veľký, on však používal titul „servus servorum Dei“ (sluha Božích služobníkov). == Literárna činnosť Gregora I. == [[Obrázok:Nuremberg chronicles f 148r 3.jpg\|left\|thumb\|170px\|Podobizeň Gregora I. v Norimberskej kronike z r. 1493]]Veľmi významná je Gregorova literárna činnosť. Vo svojich dielach sa zaoberal rozborom evanjelií ako aj otázkami praktickej duchovnej správy (napr. v diele ''Liber regulae pastoralis'' vykresľuje ideál duchovného pastiera). Dôležitú časť jeho písaných textov tvorili tzv. [[Homília\|homílie]], ktorými sa snažil o výklad [[Biblia\|Biblie]] vo forme kázní. Celkom sa dochovalo štyridsať homílií z rokov 590 - 593. Najväčšiu vážnosť v stredoveku požívala ''Homiliae in Evangelia'', pochádzajúca zo samého počiatku Gregorovho pontifikátu. === Dialógy === ▲V roku ~~[[573]]~~593 vydal knihu pomenovanú ''Dialógy'' (''Dialogi de vita et moribus patrum Italicorum et de aeternitate animarum''). JeDielo odzrkadľujúce prostú dôverčivosť svojej doby je ~~písaná~~písané vo forme rozhovoru dvoch osôb. V stredoveku to bola najčítanejšia kniha. Podľa nej bol Gregor pomenovaný aj menom ''Dvojeslov'', resp. ''Dialogos''. Dej sa začína odvíjať, keď Gregor, chtiac sa zbaviť bremena svetských záležitostí, odobral sa na osamelé miesto a tu smútil nad tým, že mu podľa jeho priania nie je dožičené venovať sa v kláštornej cele duchovnej očiste duše podľa vzorov vynikajúcich svätých mužov Itálie. Tí podľa jeho slov dosiahli v odlúčenosti od sveta vrchol dokonalosti srdca. V tej chvíli ho prichádza navštíviť priateľ z detstva, teraz diakon menom Peter, a Gregor mu otvára svoje srdce. Z rozhovoru vyplýva, že Peter vôbec nevie, že by v Itálii žili muži ovenčení gloriolou svätosti. Gregor mu ich v prvom dialógu vymenúva dvanásť, druhý dialóg je venovaný [[Benedikt z Nursie\|svätému Benediktovi]], v treťom sa opäť vracia k spomienkam na iných svätcov, osobitne sa zmieňuje o pápežoch [[Ján II.\|Jánovi II.]] a [[Agapet I.\|Agapetovi I.]], štvrtým dialógom, v ktorom Gregor pripomína zázračné udalosti posilňujúce vieru v posmrtný život, celé dielo končí. === Ďalšie diela === Gregorovým najrozsiahlejším dielom sú ''Moralia'' (''Expositio in librum Iob seu Moralium libri''), na ktorom začal pracovať ešte ako vyslanec v Konštantínopole a dokončil ho okolo roku 595. Dielo, kladúce si za cieľ vyzdvihnutie morálneho zmysla života s ohľadom na jeho praktické nábožensko-mravné aplikácie, sa hneď po svojom uvedení stalo akousi príručkou morálky a [[Askéza\|asketickej]] teológie. Do dnešných dní sa dochovalo osemstopäťdesiat štyri Gregorových pastierskych listov, ktoré sú svedectvom doby a jej problémov. Listy zachytávajú veľký diel jeho vládnej a pastierskej činnosti. Ich adresátmi boli viacerí súdobí panovníci, správcovia pápežských statkov; najväčší počet listov je určených biskupom, metropolitom a cirkevným patriarchom. Okrem toho zložil mnoho modlitieb a napísal množstvo komentárov k biblickým textom. Ani tu však Gregorova literárno-spoločenská činnosť nekončí. Podieľal sa na vypracovaní latinskej liturgie a v Ríme založil spevácku školu. Jeho meno je spojené s tzv. [[Gregoriánsky chorál\|gregoriánskym chorálom]], jednohlasným náboženským spevom, ktorý sa bezo zmien zachoval do súčasnosti. == Legendy spájané s Gregorom I. == [[Obrázok:Sankt Wolfgang Kirche - Kanzel St.Gregor.jpg\|right\|thumb\|170px\|Socha Gregora I. vo farskom kostole v [[St. Wolfgang im Salzkammergut]] z r. 1706]] Gregor I. bol človekom veľkých schopností, rozhodnosti a energie, ale vždy realistický a pokorne zmýšľajúci. S jeho životom sa spája niekoľko legiend poukazujúcich na jeho svätosť. Po zvolení pápežom sa necítil hodný pre túto funkciu a chcel z Ríma utiecť. V prezlečení sa mu to aj podarilo, no čoskoro ho našli, údajne podľa nebeského svetla, ktoré sa nad ním rozžiarilo. Najstaršej dcére cisára [[Konštantín Veľký\|Konštantína I.]] [[Konstancia]] Gregor ponúkal ako relikviu rubáš evanjelistu [[Ján (apoštol)\|Jána]]. Konstancia však ponúkanú relikviu odmietla s tým, že vraj nie je pravá. Nato Gregor uchopil nôž a prepichol ním plášť, z ktorého okamžite vytryskla krv ako dôkaz pravosti. Medzi legendy spájajúce sa s Gregorom I. patrí nádherná príhoda o morovej rane, ktorá postihla Rím v prvom roku Gregorovho pontifikátu. Pápež na odvrátenie choroby usporiadal procesiu, ktorá keď prechádzala okolo vtedajšieho [[Castel Sant'Angelo\|Hadriánovho mauzólea]] na jeho vrchole sa objavil archanjel [[Michal (anjel)\|Michal]]. Ako znamenie konca epidémie zasunul svoj meč do pošvy. V bronzovom stvárnení [[Flámsko\|flámskeho]] sochára [[Peter Anton von Verschaffelt\|Petera Antona von Verschaffelta]] z roku 1753 nájdeme tento výjav na vrchole Anjelského hradu dodnes. == Gregor I. vo výtvarnom umení == O význame a popularite pápeža Gregora I. svedčí množstvo výtvarných diel, zachytávajúcich epizódy a dôležité udalosti v živote tohto pontifika. Príklady diel možno nájsť takmer v každom slohu - napr. z [[Gotika\|gotiky]] je známym spracovaním dosková maľba [[Majster Theodorik\|Majstra Theodorika]], z [[Renesancia\|renesancie]] nachádzame Gregorovu podobizeň na známej [[Raffael\|Raffaelovej]] freske ''[[Dišputa (Raffael)\|Dišputa]]'' v [[Apoštolský palác\|Apoštolskom paláci]], od [[Baroko\|ranobarokového]] umelca [[Carlo Saraceni\|Carla Saraceniho]] pochádza obraz z roku 1610. Z 18. storočia pochádza Gregorova socha od neznámeho autora na kazateľnici [[Katedrála svätých Jána z Mathy a Felixa z Valois\|trinitárskeho]] kostola v [[Bratislava\|Bratislave]]. V rozličných krajinách je Gregorovi I. zasvätených viacero sakrálnych stavieb. Je takisto patrónom viacerých miest. == Súvisiace odkazy == [[Gregor (pápež)\|Ďalší pápeži s menom Gregor]] == Iné projekty ==▼ {{projekt\|q=Gregor Veľký\|commons=Category:Gregorius I Magnus}} ▼ == Zdroje == * "3. septembra : Sv. Gregor Veľký, pápež a cirkevný učiteľ (540? — 604)." In: Rajmund Ondruš S.J.: ''Blízki Bohu i ľuďom : Životopisy svätých usporiadané podľa liturgického kalendára.'' Na Slovensku prvé vydanie. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, š. p., 1991 ako záujmová publikácia pre Spolok svätého Vojtecha. s. 445-451. ISBN 80-222-0277-0 Řádek 50 ⟶ 115: * "Gregor Veľký, pápež : 12. marec." In: Antonín Čížek: ''Synaxár : Životy svätých.'' Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 197-199. ISBN 80-967341-1-3 * "Svätý Gregor I. Veľký" In: Viliam Judák: ''Na Petrovom stolci I. : Krátke dejiny pápežov.'' Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2010, s. 128-129. ISBN 978-80-7162-834-7 * J. Kadlec, ''Dějiny katolické církve I.'', Vydavatelství Univerzity Palackého, Olomouc, 1993 ▲== Iné projekty == * Sl. Ravik, ''O světcích a patronech'', Levné knihy KMa, Praha, 2006, ISBN 80-7309-343-X ▲{{projekt\|q=Gregor Veľký\|commons=Category:Gregorius I Magnus}} * J. N. D. Kelly, ''Pápeži dvoch tisícročí'', Roal, Bratislava, 1994, ISBN 80-88705-00-9 * [http://knazi.sk/svati/gsvaty.php?svid=16] * R. P. Nettelhorst, ''100 postáv z Biblie'', Slovart, Bratislava, 2008, ISBN 978-80-8085-619-9 == Externé odkazy == Řádek 57 ⟶ 125: {{Pápež\|predchodca=[[Pelagius II.]]\|nástupca=[[Sabinián]]\|}} {{Pápeži}} [[Kategória:Narodenia v 540]] [[Kategória:Úmrtia v 604]] [[Kategória:Pápeži]] [[Kategória:Talianski pápeži]] [[Kategória:Svätci]]

Gregor I. (pápež): Rozdiel medzi revíziami