|
** aj samostatne názov pre základnú jednotku frazeológie pri uprednostnení jej tvarových aspektov (vedľa toho názov idióm ako pomenovanie základnej jednotky frazeológie pri jej sledovaní viacej zo sémantického hľadiska)
Ďalšie== rozvíjanieKlasifikácia tohto triedenia išlo rozličnými smermi. Niektoré frazeologické teórie napr. odkrývali prechodné typy frazém (teda jednak medzityp stojaci medzi frazeologickými zrastmi a frazeologickými celkami a jednak medzityp stojaci medzi frazeologickými==ologickými celkami a frazeologickými spojeniami), kým iné teórie vydelili popri troch už známych typoch, ďalší, resp. neskôr ďalšie osobitné sémantické typy frazém, a to konkrétne frazeologické skupiny (grupy, starší názov [[frazeologický výraz|frazeologické výrazy]]) a [[frazeologická združenina|frazeologické združeniny]]. Ukázalo sa však, že cesta viac-menej subjektívneho určovania motivačného vzťahu medzi významom frazémy a jej zložkami je neproduktívna a pre jej vágnosť nemá väčší praktický ani teoretický úžitok. ▼== Klasifikácia ==
chádza iba z jednej vlastnosti, resp. z jednej stránky frazeológie, ale sleduje viaceré vlastnosti, resp. stránky frazém zároveň. Produktívnym sa ukazuje napr. vydeľovanie frazém podotvorený. fdsakngkbahnf agang auhg hagin ag ak agkjresamg aejfaM GRIGMNSN AN Gir ngs krgmfgn irg nrign kanrjgnae fj eafjh jaehnfjamdfjejia enfn ajehfn efhne
Pri rozmanitosti formálnych aj významových vlastností jednotiek frazeológie, ako aj pri existencii viacerých okolností, ktoré pôsobia pri fungovaní frazeológie, nevystačuje jediné rozdelenie frazeologického materiálu. Preto frazeologická teória uplatňuje triedenie frazém z viacerých hľadísk. Niektoré z týchto rozdelení sú univerzálne, kým iné sa dotýkajú iba niektorej časti frazeológie.
Od začiatkov budovania modernej frazeologickej teórie bola v popredí tzv. sémantická klasifikácia frazém, ale veľkú váhu majú aj niektoré ďalšie klasifikácie frazém, napr. konštrukčná a funkčná klasifikácia, štylistická klasifikácia frazém a pod. Popri takýchto špecifických prístupoch ku klasifikovaniu frazém z jedného špecifického hľadiska existujú aj komplexné, resp. kombinované klasifikácie frazém. Výpočet týchto klasifikačných prístupov k frazémam je otvorený, v našej domácej odbornej literatúre sa produktívne uplatnilo vyše desať typov klasifikácie frazém.
=== Podľa bázy vzniku ===
Frazémy sa môžu deliť podľa toho, či frazeologizačný proces zasahuje konkrétne slovné spojenie (s jeho stavbou, lexikálnym obsadením aj stvárnením komponentov), alebo sa dotýka samej konštrukcie. Jednotky s prvým typom procesu sa volajú lexikálne frazémy (lexikálna frazeológia), jednotky druhého typu sa označujú súborne ako syntaktická frazeológia, resp. ako syntaktické frazémy či frazeologizované konštrukcie. Jadrom frazeológie je lexikálna frazeológia. O začleňovaní frazeologizovaných konštrukcií do frazeológie niektoré teórie (najmä tie, čo frazeológiu spájajú so slovníkom, s lexikou) dosť presvedčivo pochybujú, a to aj napriek tomu, že registrujú pri týchto konštrukciách viaceré znaky spoločné s jadrom frazeológie.
=== Podľa pôvodu ===
Podľa pôvodu možno klasifikovať frazémy dvoma spôsobmi:
* Rozdelenie frazém na jednotky domáceho pôvodu a cudzie, resp. prevzaté. Táto opozícia sa systematicky zotiera (keď sa prevzaté frazémy celkom udomácňujú, a to až tak, že sa už neuvedomuje ich cudzí pôvod) a znova aktualizuje (keď do jazyka zasa prenikajú nové cudzojazyčné frazémy).
* Rozdelenie frazém na jednotky ľudového pôvodu (výrazy tzv. ľudovej múdrosti) a jednotky umelého pôvodu (ktoré vznikli zo spojení z literárnych diel a pod.). V rámci každej z týchto kategórií frazém podľa pôvodu sa vydeľuje viacej špecifických typov. Napr. medzi cudzojazyčnými frazémami sú veľmi výrazné biblické frazémy, frazémy s kresťanskou motiváciou, antické frazémy, frazémy, ktoré vznikli z bájok a mýtov. Medzi frazémami domáceho pôvodu osobitné skupiny tvoria napr. jednotky, ktoré vznikli z rozprávok a iných útvarov ľudovej slovesnosti, frazémy z bežných životných skúseností obyčajných ľudí, frazémy, ktoré vznikli zo spojení z istých pracovných odvetví a pod.
=== Podľa vzťahu k spisovnému jazyku ===
Toto je rozdelenie frazém na spisovné a nespisovné, v rámci tých druhých vydelenie takých typov, ako sú slangové, argotové a nárečové frazémy, novšie aj subštandardné frazémy. V rámci každej z uvedených nespisovných kategórií frazém možno vydeliť dva podtypy, a to vlastné frazémy príslušného typu a frazémy, ktoré sa uplatňujú v spisovnom jazyku, ale majú istý komponent (isté komponenty) obsadené slovami z príslušnej kategórie. Vydeľujú sa teda napr. vlastné slangové frazémy a frazémy so slangovým variantným komponentom (napr. ''zbaliť kufor ''– v slangu orientačných bežcov = vzdať preteky, odstúpiť z pretekov a na druhej strane napr. ''to je za všetky prachy''), podobne aj vlastné nárečové frazémy a frazémy s nárečovým komponentom atď. Hranica medzi spisovnou a nespisovnou frazeológiou je podobne ako v lexike medzi spisovnými a nespisovnými slovami menej výrazná ako na nižších rovinách jazykovej stavby, ale na druhej strane predsa existuje.
=== Podľa sémantiky (Sémantická klasifikácia frazém) ===
Táto klasifikácia je založená na tom, do akej miery je význam frazémy motivovaný významami jej zložiek. Základy tejto klasifikácie položil už V. V. Vinogradov. V jeho prácach sa tu vydeľovali tri typy frazém, a to:
* [[frazeologický zrast]] ([[frazeologická zrastenina]])
* [[frazeologický celok]]
* [[frazeologické spojenie]]
▲Ďalšie rozvíjanie tohto triedenia išlo rozličnými smermi. Niektoré frazeologické teórie napr. odkrývali prechodné typy frazém (teda jednak medzityp stojaci medzi frazeologickými zrastmi a frazeologickými celkami a jednak medzityp stojaci medzi frazeologickými celkami a frazeologickými spojeniami), kým iné teórie vydelili popri troch už známych typoch, ďalší, resp. neskôr ďalšie osobitné sémantické typy frazém, a to konkrétne frazeologické skupiny (grupy, starší názov [[frazeologický výraz|frazeologické výrazy]]) a [[frazeologická združenina|frazeologické združeniny]]. Ukázalo sa však, že cesta viac-menej subjektívneho určovania motivačného vzťahu medzi významom frazémy a jej zložkami je neproduktívna a pre jej vágnosť nemá väčší praktický ani teoretický úžitok.
Pozri aj [[replika – klišé]]
=== Podľa slovného druhu (Slovnodruhová klasifikácia frazém) ===
Toto je triedenie, ktoré nie je univerzálne v celej frazeológii (netýka sa vetných frazém s komunikatívnou funkciou), ale zasahuje iba frazémy funkčne blízke slovu alebo syntagme. Triedenie sa opiera o izofunkčnosť istých frazém s istými slovami. Najzreteľnejšie sa vydeľujú frazémy substantívne (Damoklov meč, krokodílie slzy), adjektívne (neslaný nemastný), slovesné (tancovať na tenkom ľade) a príslovkové (zo dňa na deň, skôr-neskôr). Frazémy korešpondujúce s ostatnými slovnými druhmi sú zriedkavejšie, ale novšia teória ich vydeľuje. Pre frazémy je príznačné, že mnohé z nich sú slovnodruhovo ambivalentné, korešpondujú s dvoma slovnými druhmi, preto takéto triedenie nie je vo frazeológii také produktívne ako pri triedení slov.
=== Podľa štylistiky (štylistická klasifikácia frazém) ===
Toto je jedno z najstarších triedení jednotiek frazeológie. Spočiatku sa z tohto hľadiska frazémy delili na príznakové a bezpríznakové (u nás J. Mihál). Toto triedenie však nebolo pre frazeológiu primerané. Ďalšie štylistické triedenie vychádzalo z vydeľovania niekoľkých špecifických skupín frazém (humorné, ironické, dysfemické a pod.), ale ani toto triedenie nebolo dostatočne všeobecné. Novší prístup k štylistickému triedeniu frazém vychádza z predpokladu, že v rámci takejto klasifikácie je potrebných viacej stupňov rozdelenia. Na prvej rovine ide podľa neho o rozdelenie podľa základnej štylistickej opozície, teda na frazémy knižné a hovorové. Na druhom stupni sa postupuje podľa toho, či je uvedená polarizácia zastúpená vo výraznej miere alebo tlmene. Spojením týchto dvoch krokov sa vydeľujú štyri základné druhy frazém zo štylistického hľadiska, a to výrazne knižné, výrazne hovorové frazémy, frazémy s tlmenou hovorovosťou a frazémy s tlmenou knižnosťou. Posledné dva typy sa vyznačujú tým, že sa môžu uplatňovať takmer vo všetkých textoch, a preto sa označujú súborne aj termínom medzištylová, resp. neutrálna frazeológia (p.). Až na ďalšom, už treťom stupni štylistického triedenia sa vydeľujú také typy, ako básnická frazeológia, publicistická frazeológia (v rámci pólu knižnej frazeológie) a na druhej strane žartovná, ironická, familiárna a pod. frazeológia (v rámci pólu hovorovej frazeológie). V minulosti sa štylistický charakter pripisoval aj termínu ľudová frazeológia. Jeho štylistická povaha sa však inkorporovala do názvu hovorová frazeológia, a tak sa názov ľudová frazeológia novšie uplatňuje v rámci klasifikácie frazém podľa pôvodu, a to ako označenie frazém ľudového pôvodu.
=== Podľa ustálenosti ===
Z tohto hľadiska existuje:
* petrifikovaná frazéma (frazéma, ktorá nepripúšťa absolútne žiadne zmeny) - svätosväte
* jednotka s paradigmatickými formami - lepím/lepíš/lepí...sa niekomu na päty
* jednotka s variantmi frazémy
=== Podľa funkcie (Funkčná klasifikácia frazém) ===
Bežne sa vyčleňujú tri druhy frazém podľa funkcie:
* frazémy s nominatívnou (pomenovacou) funkciou
* frazémy s komunikatívnou (výpovednou) funkciou
* frazémy s nominatívno-komunikatívnou funkciou.
K nim J. Mlacek pridáva 4. typ frazém: frazémy, ktoré nemajú výraznú nominatívnu ani komunikatívnu funkciu. Porov. frazémy s nominatívnou funkciou, frazémy s komunikatívnou funkciou, frazémy s nominatívno-komunikatívnou funkciou.
=== Podľa syntaktickej konštrukcie (Konštrukčná klasifikácia frazém) ===
Frazémy sa z tohto hľadiska delia na:
* [[frazeologický zvrat]] = jednotka so syntagmatickou slovesnou stavbou
* [[frazeologický výraz]] = jednotka s mennou (neslovesnou) syntagmatickou stavbou (napr. tichá voda, kategorický imperatív, vo dne v noci a pod.)
* [[fráza]] = jednotka s vetnou alebo súvetnou stavbou
* [[minimálna frazéma]]/ [[úslovie]] = jednotka s nesyntagmatickou stavbou, teda s jedným pôvodne plnovýznamovým slovom (napr. do popuku, na posmech a pod.)
* novšie aj: jednotky, ktoré sa skladajú iba z pôvodných neplnovýznamových slov (napr. len aby, že či a pod., na ich pomenovanie sa odporúča názov [[subfrazéma]].
Niekedy sa tu vydeľoval aj tzv. konštrukčne premenlivý typ (šiť horúcou ihlou – horúcou ihlou šité), ale ten treba presnejšie špecifikovať vo vzťahu k frazeologickým derivátom a tiež k frazeologickým transformáciám. V zásadných bodoch toto rozdelenie frazém korešponduje s typmi podľa funkčnej klasifikácie frazém.
=== Tematická klasifikácia (vecná klasifikácia frazém) ===
Pozri [[ideografický opis frazém]].
===Kombinovaná klasifikácia frazém (=komplexná klasifikácia frazém)===
Triedenie frazém, ktoré nevychádza iba z jednej vlastnosti, resp. z jednej stránky frazeológie, ale sleduje viaceré vlastnosti, resp. stránky frazém zároveň. Produktívnym sa ukazuje napr. vydeľovanie frazém podľa konštrukčných a funkčných príznakov, ktoré si v základných druhoch navzájom zodpovedajú, napr. frazémy so syntagmatickou a asyntagmatickou stavbou majú predovšetkým nominatívnu funkciu, frazémy s vetnou a súvetnou stavbou mávajú dominantne výpovednú platnosť (plnia komunikatívnu funkciu). Pri ďalšom kombinovanom triedení frazém sa prizerá na ich slovnodruhové a konštrukčné vlastnosti a zároveň aj na spôsob zapájania frazém do kontextu. Porov. aj okolie frazémy. Počet komplexných klasifikácií frazém je otvorený.
== Genéza frazémy ==
| 