Wolfgang Amadeus Mozart: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
co to je |
d Verzia používateľa 87.197.12.25 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Ajraddatz |
||
Riadok 15:
== Životopis ==
Narodil sa ako najmladší zo siedmich detí Leopolda a Anny Marie Mozartových. Zo všetkých siedmich súrodencov sa však dospelosti dožil iba Wolfgang a jeho o päť rokov staršia sestra Anna Marie,
V detstve bol s celou rodinou na dlhých hudobných turné po metropolách celej [[Európa|Európy]]: tri roky trvajúcom po západnej Európe: severné [[Nemecko]], [Holandsko], [[Paríž]], ďalej [[Londýn]], [[Haag]] a znovu Paríž, južné [[Francúzsko]] a [[Švajčiarsko]]. V [[Anglicko|Anglicku]] sa zoznámil s [[Johann Christian Bach|Johannom Christianom Bachom]], ktorý ho učil hre na klavír, a spoznal bližšie prostredie talianskej opery. Wolfgang a jeho sestra boli na turné predstavovaní ako zázračné deti.
V neskoršom veku podnikol Mozart, teraz iba so svojím otcom, študijné cesty po Taliansku. Pomocou otcových známostí získaval Mozart od šľachty objednávky na opery. V Taliansku Mozart spoznal taliansky hudobný štýl, ktorý bol vtedy uznávaný za jediný a dokonalý, a skomponoval dve typicky talianske opery: ''Mithridates, kráľ pontský'' a ''Lucius Sulla''; ďalej serenádu ''Ascanius v Albe''. Počas talianskej cesty sa zhoršil Mozartov vzťah k otcovi. Po návrate z Talianska Mozart navštívil Viedeň a Mníchov, kde sa konala premiéra jeho opery ''Záhradníčka z lásky''.
Nejakú dobu strávil Mozart v rodnom Salzburgu, ale čoskoro bol prepustený zo služby a odišiel na jeseň v roku [[1777]] s matkou na ďalšie turné po Európe. Prešiel niekoľko nemeckých miest a keď sa mu nepodarilo získať miesto v Mannheime, odcestoval aj s matkou do Paríža. Tá sa tu však nakazila tyfoidnou horúčkou a za 14 dní zomrela.
Do Salzburgu sa Mozart vrátil v januári [[1779]] na miesto organistu. Počas dvoch rokov pôsobenia v Salzburgu skomponoval okrem zvyčajných skladieb súvisiacich so službou pri dvore takisto niekoľko opier pre kočovné divadelné spoločnosti a [[divadlo (organizácia)|divadlo]] v [[Mníchov]]e. Mozart život v Salzburgu zle znášal. Ako arcibiskupov poddaný sa usiloval o prepustenie zo služby. Tomu arcibiskup nevyhovel, takže do Viedne Mozart ušiel ilegálne.
Vo Viedni sa Mozart zapojil do pokrokových krúžkov. Jeho tvorba bola súčasťou pokusov o vytvorenie pôvodnej nemeckej opery, teda vrátane spievanej hovorovej [[nemčina|nemčiny]]. Nemecká opera mala nahradiť talianske umenie, považované za elitárske. Tak vznikol singspiel ''Zaida'' a oceňovaná opera ''Únos zo Serailu''. V roku [[1782]] sa Mozart oženil s dcérou svojej bývalej domovníčky, Konstancou Weberovou. To sa stretlo s odporom sestry Anny a otca Leopolda. Dovŕšila sa tým roztržka, ktorá vznikla už pri Mozartovom konflikte s arcibiskupom Colloredom a odchode do Viedne.
Počas prvých dvoch rokov vo Viedni dosiahol Mozart vrchol svojej tvorby, čo sa prejavilo aj na jeho príjmoch. Po pôrode jeho prvého dieťaťa Raimunda, ktorý však zomrel niekoľko mesiacov po narodení, Mozart odišiel so svojou manželkou do Salzburgu, aby ju predstavil otcovi a sestre. K uzmiereniu však nedošlo. Dva roky po narodení druhého dieťaťa Carla Thomasa, ktorý sa dožil dospelosti, porodila Konstance ďalšieho syna. Ten však zomrel takisto veľmi skoro.
V roku [[1785]] Mozart vstúpil do viedenskej slobodomurárskej lóže Dobročinnosť. Medzi rokmi [[1786]] a [[1790]] vznikli Mozartove najslávnejšie opery ''Don Giovanni'' a ''Figarova svadba'', ktorá bola zhudobnením politicky kontroverznej komédie francúzskeho dramatika Beaumarchaisa. Autorom libriet bol Talian Lorenzo Da Ponte. Obidve opery boli s veľkým úspechom uvedené v [[Praha|Prahe]], čomu bol Mozart osobne prítomný a znížilo to jeho finančné problémy. Po návrate z Prahy bol Mozart prijatý do služby pri dvore, čo mu opäť zvýšilo príjmy, ale napriek tomu mal finančné ťažkosti, ktoré musel prekonávať pôžičkami. V roku [[1789]] podnikol trojmesačné turné po severnom Nemecku, ktoré nebolo príliš finančne úspešné.
Po smrti [[Jozef II.|Jozefa II.]] v roku 1790, jeho brat a nástupca [[Leopold II.]], reorganizoval dvorný život, ale Mozarta sa to nedotklo. Náročné pre neho ale bolo financovať Konstancino liečenie v kúpeľoch Baden. Štyri doposiaľ prekonané pôrody a nervové otrasy spôsobené stratou troch detí jej značne podlomili zdravie.
V tom čase Mozart získal objednávku na novú taliansku operu, ktorej libreto pôvodne odmietol [[Antonio Salieri]], Mozartov sok, s názvom ''Cosi` fan tutte'' (Také sú všetky). Podľa romantickej fabulácie [[19. storočia]] bol Salieri Mozartovým protivníkom, údajne na neho žiarlil a závidel mu jeho genialitu. Historická pravda je iná. Napriek tomu, že bol Mozart nesporne omnoho talentovanejší hudobník, mal Salieri u súčasníkov väčší úspech: zastával veľmi prestížnu a výnosnú funkciu riaditeľa divadla a dvorného kapelníka, pretože ako Talian sa tešil priazni dobovej módy, ktorá uprednostňovala Taliansko a taliansky štýl opery. Za tejto situácie mohol skôr Mozart žiarliť na svojho uprednostňovaného talianskeho soka, najmä keď bola Salierimu často daná prednosť pred Mozartom pri objednávke novej opery pre dvor. Napriek tomu medzi nimi nebolo nijako silné nepriateľstvo. V septembri roku 1790 uviedol Mozart operu ''Cosi` fan tutte'' vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte nad Mohanom]] a podnikol ďalšie koncertné turné. Takisto zložil niekoľko symfónií, menších komorných diel a muzikál ''Čarovná flauta'', ktorý bol uvedený v periférnom divadle „Na Viedenke“ krátko pred Mozartovou smrťou. Aj keď sa Čarovná flauta na prvý pohľad javí ako obyčajná rozprávka, obsahuje celý rad radikálnych a slobodomurárskych motívov.
Na jeseň v roku [[1791]] sa Mozart nakazil infekčnou chorobou a [[5. december|5. decembra]] zomrel. Jeho posledné dielo je ''Requiem''. Existujú špekulácie, podľa ktorých bol otrávený a ako nepohodlný odstránený; tie však neboli potvrdené.
== Charakter hudby ==
| |||