Verzia z 11:33, 25. máj 2011 upraviť WikitanvirBot (diskusia \| príspevky) Boti 36 676 editací d r2.7.1) (robot Pridal: it:Granitoidi ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 15:01, 16. jún 2011 upraviť vrátiť Xqbot (diskusia \| príspevky) 118 631 editací d robot Pridal: fr:Granitoïde; kozmetické zmeny Ďalšia úprava →
Riadok 15: == Minerálne zloženie == V [[Diagram QAPF\|QAPF ~~diagram~~diagrame]]e tvoria tieto horniny pás v oblasti medzi 20 až 60 percentným zastúpením [[kremeň]]a. Z petrochemického hľadiska je obsah SiO<sub>2</sub> vyšší než 65~~ ~~ %. Kremeň je ich podstatnou zložkou a výrazne sa podieľa na ich svetlom sfarbení. Ďalšími podstatnými minerálmi sú okrem kremeňa, [[Skupina živca\|živce]], [[biotit]], menej [[muskovit]], zriedkavo tiež [[skupina amfibolu\|amfibol]] alebo rombické [[Skupina pyroxénu\|pyroxény]]. V prípade že granitoidná hornina obsahuje pyroxény môže byť označená ako [[charnokit]]. V [[Granit\|žulách]] prevláda [[draselný živec]] nad [[plagioklas]]mi. V granodioritoch a tonalitoch plagioklas. Niekedy sú pri ich pomenovaní zahrnuté v názve niektoré minerály, napr. biotitický granitoid. Podľa oxidačného stavu sú rozoznávané dva typy granitoidov: Riadok 25: == Vznik == [[~~Obrázok~~Súbor:QAPF diagram plutonic.gif\|350px\|náhľad\|vpravo\|Granitoidy v QAPF diagrame tvoria pás medzi 20 a 60 modálnymi percentami kremeňa]] Vznikajú kryštalizáciou magmy v hlbších častiach [[kontinentálna zemská kôra\|kontinentálnej zemskej kôry]]. Otázka vzniku týchto hornín však nie je jednoznačne vyriešená. Medzi možné spôsoby vzniku, ktoré sa pravdepodobne môžu aj kombinovať je považovaná [[granitizácia]], proces, pri ktorom sú východzie horniny vystavené vysokým tlakom a teplotám, kedy môže dôjsť k [[metamorfóza (geológia)\|metamorfóze]] až [[ultrametamorfóza\|ultrametamorfóze]], prípadne za dostatku fluíd i k [[metasomatóza (geológia)\|metasomtóze]]. Iné teórie prepokladajú, že granitoidná magma môže byť derivovaná z bázickejších [[zemská kôra\|spodnokôrových]] alebo [[zemský plášť\|vrchnoplášťových]] tavenín parciálnou alebo frakčnou [[kryštalizácia\|kryštalizáciou]]. Riadok 40: Skupina granitoidných hornín sa významne podieľa na zložení [[kryštalinikum\|kryštalinika]] Západných Karpát. Vyskytujú sa prakticky vo všetkých [[pásmo jadrových pohorí\|jadrových pohoriach]], [[veporské pásmo\|veporskom]] a [[gemerské pásmo\|gemerskom pásme]]. Vo [[veporikum\|veporiku]] tvoria Veporský granitoidný plutón. V Západných Karpatoch sú rozoznávané [[hercýnska orogenéza\|hercýnske]] a [[alpínska orogenéza\|alpínske]] granitoidy. Hercýnske granitoidy tvoria tieto typy<ref>Kohút, M., Uher, P., Putiš, M., Sergeev, S., Antonov, A. 2009: [http://www.geology.sk/doc/min_slov/ms_2008_3_4/16_Geo_199_227.pdf ''Datovanie spodnokarbónskych granitických hornín Západných Karpát vo svetle nových SHRIMP U-Pb dát zo zirkónov.''] in Németh, Z. (Editor) ''7. výročný predvianočný seminár Slovenskej geologickej spoločnosti, Sympózium Granity Západných Karpát.'' Mineralia Slovaca, Bratislava, 40, Geovestník s. 204</ref>: * kambro-ordovické granity S-typu v hercýnskom orogéne zmenené na [[ortorula\|ortoruly]] * spodnokarbónske granity S-typu * spodnokarbónske granitoidy I-typu * vrchnokarbónske granitoidy I-typu * permské granity A-typu * špecializované ([[ruda\|zrudnené]]) granity S<sub>s</sub>-typu Alpínske granitoidy reprezentuje kriedový granit typu Rochovce a neogénne granodiority stredoslovenských [[neovulkanity\|neovulkanitov]]. Tieto však v súčasnosti ešte výraznejšie nevystypujú na povrchu. Riadok 58: [[en:Granitoid]] [[fr:Granitoïde]] [[it:Granitoidi]]

Granitoid: Rozdiel medzi revíziami